Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Sme pomazaní Pánovi pod plášťom Panny Márie

Sviatok sv.  Filipa a Jakuba, apoštolov - homília Mons. Stanislava Stolárikapočas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 3. 5. 2023 (v priamom prenose do Rádia Lumen)

Dnes je sviatok svätých apoštolov Filipa a Jakuba. Vieme, že apoštolov bolo 12, a na nich začal Ježiš budovať svoju Cirkev. Neboli nejakí výnimoční, skôr naopak, a predsa sa stali stĺpmi Katolíckej cirkvi. Každý z nich, ako všetci ľudia, bol jedinečný. Potvrdzuje to aj ich dnešný sviatok. Filip bol skôr misionárom, ktorý podľa písomných záznamov apoštoloval na území dnešnej Ukrajiny, južného Ruska, Iránu. Z evanjelia ho poznáme ako toho, ktorý prosí či priam žiada Pána Ježiša, aby im - apoštolom ukázal Otca (porov. Jn 14,8). Je tým, ktorý nejakým spôsobom stále akoby chcel prehlbovať svoje poznanie Otca. Vo vysvetlení dostáva odpoveď, že skrze Ježiša Krista je možné lepšie spoznávať Otca (porov. Jn 14, 9-11). Apoštol Jakub bol zas ten, ktorému bola zverená cirkev v Jeruzaleme, teda dnešnou terminológiou by bolo možné povedať, že bol jeruzalemským diecéznym biskupom. Je možno známejší kvôli svojmu listu, ktorý je jednou z kníh Nového zákona. Z Listu svätého Jakuba je známy jeho výrok: „...viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva! (Jak 2,17). Viera musí byť spojená so skutkami. „Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru“ (Jak 2, 18).

Apoštoli, ktorých dnes spomíname a ďalší, ktorí patria do počtu dvanástich, boli stĺpmi Katolíckej cirkvi a stáli pri zrode Cirkvi. Ale jedným z veľkých predveľkonočných darov, ktoré Pán Ježiš zanechal, je aj Panna Mária. Aj Matka Božia Panna Mária, na ktorú sa obrátil Ježiš z kríža adresujúc svoje slová Jánovi, keď povedal: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19,27). A Márii povedal: „Žena, hľa, tvoj syn!“ (Jn 19,26). Mária stála, spolupracovala pri zrode Cirkvi. Stala sa Matkou všetkých ľudí a národov. Tak ako Panna Mária darovala svojmu Synovi život, keď ho priviedla na svet, keď ho živila, starala sa o neho, sprevádzala, utešovala, spolu s ním prinášala aj obetu utrpenia, tak to robí až dodnes pre všetky deti, ktoré sa hlásia k Ježišovi a tým zároveň sú pod jej ochranným plášťom, ale aj v starostlivosti materinského srdca. Každému jednému človekovi chce Mária sprostredkovať Boží život, spásu. Preto môžeme povedať, že Mária je tá, ktorá ľudí privádza k Cirkvi a ku sviatostiam. Keď darovala Ježiša Krista celému svetu, darovala ho v rámci Božieho plánu, aby bol obnovený človek.

Keď v tomto Roku krstu, birmovania a hľadania Boha uvažujeme o týchto sviatostiach, chceme pripomenúť, aby sme nadviazali na túto tému, že už patristická tradícia dívajúc sa na Pannu Máriu zdôrazňuje, že Mária stojí, je prítomná pri krstnom prameni, ako Matka každého nového kresťana. Teda by sme mohli povedať, že je „krstnou mamou“ všetkých nás, lebo je pri krstnom prameni každého jedného pokrsteného človeka. Ako fyzicky priviedla na svet Božieho Syna Ježiša Krista, tak aj nás skrze vodu krstu znovu rodí pre duchovný život. Skrze krst v Duchu Svätom. Týchto myšlienok sa zvlášť chytil svätý pápež Ján Pavol II., ktorý vo svojom príhovore z 12. februára 1984 poukázal nielen na to, že Mária je prítomná pri krstiteľnici každého pokrsteného, ale je aj pri každej liturgickej činnosti. Krásne to v niektorých ďalších svojich encyklikách, prácach a príhovoroch Svätý Otec Ján Pavol II. neustále opakuje, vysvetľuje a zdôrazňuje. Mária stojí pri každej krstiteľnici, keď sa vo viere a v Duchu Svätom rodia údy mystického tela Cirkvi k Božskému životu. Teda, niet sa čo diviť, že aj pri samotnom obrade krstu je zvýraznená jej prítomnosť, keď sa Panna Mária vzýva v skrátených  litániách, o Panne Márii je zmienka vo Vyznaní viery, na Matku Pána je spomienka v modlitbe pred požehnaním matky dieťaťa. Je možnosť a ponuka priniesť dieťa k oltáru Panny Márie, kde by sa vykonal obrad zvláštneho zverenia, zasvätenia novo-pokrsteného človiečika pod ochranu Matky Božej Panny Márie. Mária nám pomáha a privádza nás k znovuzrodeniu v Ježišovi Kristovi. Sprevádza nás na ceste každodenného obrátenia.

Mária je, ako bolo naznačené aj pri ďalších sviatostiach, pri sviatosti birmovania. Je tam ako tá, ktorá zjavuje, čo znamená žiť v odovzdanosti sa Duchu Svätému a prihovára sa za pobirmovaných. Teda je aj našou „birmovnou mamou“. Je s nami aj pri prijímaní Eucharistie. Pomáha nám uznať reálnu prítomnosť toho, ktorý bol naozaj jej Syn a teraz je prítomný v Eucharistii. Ako je dobré, ak zvlášť v tomto či budúcom mesiaci, keď sa vo farnostiach slávi prvé sväté prijímanie, sú vedené prvoprijímajúce deti aj k Matke Božej, k Panne Márii. Ako je dobré, ak farnosti, ktoré prežívajú slávnosť prvých svätých prijímaní alebo birmoviek, sa modlievajú za prvoprijímajúce deti a za birmovancov. Zvlášť tento mesiac máj a jún, hoci birmovky potom pokračujú aj ďalej. Aby keď deti prvýkrát príjmu Pána Ježiša do svojich sŕdc v Eucharistii, aby ho prijali s otvoreným srdiečkom a zasvätili sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Aby ona ich ďalej chránila a rozvíjala ich duchovný život. To nie je mágia. To je viera. Viera veriaceho Božieho ľudu, ktorý verí v silnú, neotrasiteľnú ochranu Matky Božej Panny Márie pre všetkých tých, ktorí sa jej zverujú a zasväcujú. Ako je dobre, keďže spomínam aj mesiac jún, ak v rámci prípravy na prvé sv. prijímanie sa kladie dôraz aj na to, aby si deti urobili deväť prvých piatkov pristúpením k svätej spovedi k svätému prijímaniu a tak pokračovali na nastúpenej duchovnej ceste života. Lebo to sú kroky, ktoré dávajú istotu a posilňujú duchovný život každého človeka. Možno práve preto a vtedy, keď tieto kroky nerobíme, viera sa stáva vlažnou alebo sa aj stráca. Lebo tomu nerozumieme, o tom sa doma už nehovorí, už tu nie je vzájomné povzbudenie. Ale to by mali robiť rodičia, ktorí pri krste dieťaťa prijali zodpovednosť za jeho výchovu vo viere, za to, že ho budú viesť k Bohu! Tak to robila moja mama, a som jej za to vďačný aj teraz, keď je už vo večnosti. Lebo dieťa samo od seba to nevie, ale treba ho povzbudzovať, najlepšie - vziať ho, otec, mama za ruku a poďme, ideme spoločne na svätú spoveď, na sv. prijímanie, lebo je prvý piatok. Znova a znova sa dívame vo veľkej dôvere, že ak prežívame takto vieru, môžeme spolu s ním volať: „nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“ (porov. Gal 2,20).

Znova máme pred očami Matku Božiu Pannu Máriu. O niekoľko dní, keď si budeme pripomínať fatimské tajomstvo, tak sa zadívajme aj na jeho obsah, započúvajme sa do slov Panny Márie. Zvlášť my, v našej Rožňavskej diecéze, s vďakou si chceme pripomenúť, že 13. mája bude šesť rokov, čo sme v Boľkovciach slávili Mariánsky deň (2017), ako dôležitý medzník na ceste prípravy zasvätenia diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Potom 14. októbra 2017, po deväťmesačnej príprave sa udialo toto zasvätenie a každý rok ho znova opakujeme. Teraz v nedeľu (7.5. 2023) sa chceme vydať na diecéznu ďakovnú púť do Fatimy, aby sme poďakovali za všetky obsiahnuté dobrodenia tohto času od samotného zasvätenia. Nechávame sa inšpirovať veľkým mariánskym ctiteľom a pútnikom sv. Jánom Pavlom II., ktorý navštívil Fatimu, zvlášť rok po atentáte. Bolo to 13. mája 1982, keď sa Panne Márii na mieste jej zjavenia poďakoval za zázračnú záchranu života. Vtedy povedal, že fatimské posolstvo je vo svojom podstatnom jadre výzvou na obrátenie a pokánie, ako je to zdôraznené v evanjeliu. Sv. Ján Pavol II. nám odporúčal zachytiť toto posolstvo, aby sme sa vyvarovali nejakých katastrofických scenárov o konci sveta. Svätý Otec tu hovorí o apokalyptickom drakovi. Nedívajme sa na toho draka, ktorý nás prichádza zničiť. My sa obráťme k Bohu a utiekame sa k Srdcu Matky Božej Panny Márie – k tomu nás povzbudzuje Svätý otec. V čase, keď ľudia žijú v presvedčení, že za svoje hriechy a ľahostajnosť neponesú dôsledky, Panna Mária ohlasuje blížiace sa veľké utrpenie a prenasledovanie ako dôsledok úpadku ľudstva. Táto výzva na obrátenie a pokánie je stále aktuálna. Panna Mária prosí fatimské deti Luciu, Hyacintu a Františka, aby sa modlili a obetovali za obrátenie hriešnikov. Vnímajúc situáciu, v ktorej žije ľudstvo aj v treťom tisícročí, musíme uznať, že táto výzva platí aj pre nás. Tu by sme mohli vsunúť výzvu pápeža Benedikta XVI., ktorý zdôrazňoval, že fatimské posolstvo neskončilo. Fatimské posolstvo je stále aktuálne. Zverujeme práve v tomto fatimskom mesiaci našej nebeskej Matke všetkých hľadajúcich, ktorí nepoznajú Boha. Tých, ktorí sa odvrátili od kresťanskej viery, zablúdili do siekt špiritizmu, mágie, ezoteriky alebo dokonca do satanizmu. Taktiež jej odporúčajme všetkých, ktorí stratili vo svojom živote stálosť a správne smerovanie. Ktorí upadli do rôznych závislostí, ktorí sa vydali zlou cestou zločinnosti, sú vo väzení. Panna Mária ako skutočná mama má súcit s každým hriešnikom.

Keď o tom hovorím, chcem poukázať na ďalší symbol obradu krstu. Všetci pokrstení a pobirmovaní sme boli pomazaní svätou krizmou, ktorú biskup svätí na Zelený štvrtok. To pomazanie má obrovský význam nielen preto, že sa už z histórie vie o jeho liečivých, teda prirodzených účinkoch. Zápasníci sa natierali týmto olejom, aby sa protivníkovi ľahko vykĺzli, keď ich chcel chytiť. Byť však pomazaný ako Ježiš, ktorý bol po hebrejsky nazývaný Mesiáš, čo znamená „pomazaný“, grécky Kristus, v Starom zákone, znamenalo, že takto pomazaný človek preberal nejaký úrad, títo ľudia boli „pomazaní“. To ešte nebola vysviacka, ale boli pomazaní, Pánom určení na nejakú úlohu, službu. Či už Mojžiš takto pomazal, brata Árona, či potom bol prorokom Samuelom na Boží pokyn pomazaný za kráľa Saul, neskôr Dávid alebo ďalší králi. To bol znak, že dostali Božiu pečať, Boh vzal zvláštnym spôsobom pomazaného pod svoju ochranu. Ale to môžeme povedať o sebe každý jeden z nás, lebo sme boli pri krste a pri birmovaní pomazaní svätou krizmou. My kňazi - aj pri vysviacke. Ja ako biskup, ešte aj pri biskupskej vysviacke. Spomínajme si na slová, ktoré vyriekol Dávid, keď mu bol vydaný Saul, a on mal príležitosť pomstiť sa mu za všetko zlo, ktoré mu spôsobil. Abisaimu, ktorý chcel prepichnúť kópiou spiaceho Saula, Dávid povedal: „Nezabíjaj ho! Veď ktože by smel beztrestne siahnuť rukou na Pánovho pomazaného?“ (1 Sam 26, 9). Nie, nevzťahuj ruku na pomazaného Pánovho. Lebo Pán s tebou zatočí. A s ním si sám Pán urobí poriadok. Ty nevzťahuj ruku na pomazaného Pánovho!

Svätou krizmou sme naozaj pomazaní všetci pokrstení, pobirmovaní, vysvätení. Ale si znova zvlášť pripomeňme aj to, že môžeme byť pod ochranným plášťom Panny Márie, ktorá nechce, aby sme spod tohto plášťa utiekli, ale chce, aby sme tam zotrvali. A to aj vtedy, ak v živote robíme chybné kroky, alebo sme ich urobili, aby sme sa znova vrátili pod jej plášť, a aby sme si znova uvedomili, že jej milostivý pohľad nás neustále sprevádza, nabáda k modlitbe a prosbe aj za iných. Rád spomeniem nádherný príklad súvisiaci s krstom, ktorý rozpovedal svojho času kardinál Hayes z New Yorku. Hovoril: „Pred niekoľkými rokmi sa vrátil do katolíckej cirkvi pán Thompsom. Bol to krok rozhodný, úprimný, zaujímavý, pretože predtým bojoval proti všetkému náboženskému a nedovolil pokrstiť svoje deti. Medzitým mu zomrela jedna dcéra bez krstu. Keď sa potom obrátil, táto vina mu ležala na srdci ako ťažký balvan. Raz sa v krajnej úzkosti opýtal kardinála: „Čo by som mohol urobiť pre svoju dcéru?“ „Modlite sa za svoje dieťa.“ „Ale čo jej môže osožiť moja modlitba, keď umrela bez krstu?!“ „Aj tak sa modlite a odporúčajte svoju dcéru Božiemu milosrdenstvu.“ „Ale čo možno čakať od Božieho milosrdenstva, ak na druhom svete už nejestvuje nijaký prostriedok spásy? Veď sám Pán Ježiš povedal, že sú hriechy, ktoré nebudú ani potom odpustené.“ „Vari neviete, že u Boha nejestvuje ani minulosť ani budúcnosť, ale večné teraz?“ „Teda moja dcéra sa ešte môže spasiť, ak sa za ňu budem dodatočne modliť?“ Kardinál vtedy povedal: „Slávnostne vás uisťujem, že Boh vie všetko a predvída aj vašu dodatočnú modlitbu. On už nejako zachráni vaše dieťa. Bohu vôbec nechýbajú prostriedky a cesty k spáse človeka, aj keď ich nepoznáme.“

Tieto slová obrátenca veľmi povzbudili a začal sa na tento úmysel denne modlievať svätý ruženec. Kardinál už dávno zabudol na túto návštevu, keď jedného dňa ho znova navštívil tento človek. „Eminencia, nemodlil som sa zbytočne, Pán Boh zachránil moje dieťa, je v nebi!“ Kardinál bol sprvoti zmätený a myslel si, že pán Thompsom prežíva ešte väčšiu zmätenosť. Ale on hneď začal vysvetľovať: „Včera ma navštívila Betsy, naša bývalá dlhoročná slúžka. Odišla od nás, keď mi umrela dcérka. Keď sa počas rozhovoru dozvedela, že som už katolíkom, radostne zvolala: Aký dobrý je Pán Boh! Koľko rokov som sa modlila za vaše obrátenie a teraz viem, že ma Pán Boh vyslyšal. Potom sme hovorili o všeličom a samozrejme som jej povedal aj o svojej bolesti nad údelom mojej zosnulej dcéry. Ktorej dcéry, akej dcéry? - pýtala sa udivene. Myrtly, ktorú ste mali tak rada. Umrela bez krstu. Betsy zvolala: A kto hovorí, že zomrela bez krstu?! Odpovedal som: Ja, ja som nedovolil, aby ju pokrstili, hoci sa už blížil jej posledný okamih – odpovedal som skľúčene. Hej, hej a vy si myslíte, že vaše zákazy sme brali vážne. Ja som na ne nedbala, a dala som ju pokrstiť prv, ako zomrela. Bolo to v predvečer Nanebovzatia Panny Márie. Preto sme jej pri krste dali meno Mária. Ako bez seba som zvolal: Je to možné?! Betsy skoro slávnostne potvrdila: Možné a isté, ako tu stojím.  Ak neveríte, choďte na faru. Tam vám vystavia jej krstný list.“ Pán Thompsom vytiahol krstný list a ukázal pánu kardinálovi.

Milí bratia a sestry, toto nie je návod, že nie je treba krstiť deti. Lebo nie vždy to dopadne takto dobre. Toto bol tiež dotyk veľkého Božieho milosrdenstva na príhovor Matky Božej Panny Márie, keď Boh zobral v rámci večného „teraz“ aj túto dodatočnú modlitbu otca na vedomie. Ale koľko detí aj napriek tomu zomrelo bez krstu. O tom sme už hovorili. V rámci vývoja teológie boli rôzne teórie. Jedna z posledných bola, že tieto nepokrstené deti žijú na akomsi okraji neba, nazývanom „limbus puerorom“ a prežívajú tú prirodzenú blaženosť, ktorú prežívali Adam a Eva v raji. Nie je to v nebi. A je to prirodzená blaženosť. Novšie teórie a zvlášť kardinál Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI. veľmi zdôrazňoval Božie milosrdenstvo a fakt, že Boh má prostriedky pre spásu, večnú spásu aj týchto nepokrstených deti, ktoré boli nepokrstené nie z vlastnej viny. Ale tu je aj otázka veľmi citlivá. Čo s deťmi, ktorým nebolo dovolené sa narodiť alebo prišiel prirodzený potrat v niektorom mesiaci tehotenstva? Tu platí to isté, čo bolo povedané pred chvíľou. Je len potešiteľné, keď títo ubolení rodičia, ktorí prežívajú stratu svojho dieťatka, žiadajú o dôstojné pochovanie plodu. Možno to niekoho zaráža; aj náš parlament sa postavil proti tomu. Ale je to človek! Preto toto právo by malo byť vypočuté.

Drahí bratia a sestry, koľko naozaj povzbudivých ponúk prichádza od Pána, aby sme prehlbovali svoj život. Všetkým vám, či tu v chráme alebo pri rádiách, odporúčam znova - prichádzať na májové pobožnosti do chrámu alebo ak to nevychádza, modlievajte sa doma, celé rodiny. Rád odporúčam znova a znova trojnásobné „Zdravas Mária“. To jednoduché zasväcovanie seba aj detí Matke Božej Panne Márii. Prosím, modlievajme sa neustále za seba navzájom. Jedna z nádherných príhod návštevy Svätého Otca Františka teraz Maďarsku bola, ako zostal veľmi nadchnutý pri stretnutí s rómskou muzikou. Prišiel k muzikantom, požehnal ich a požiadal ich o požehnanie. Oni vystreli ruky nad Svätým Otcom a požehnali ho. Naozaj to potrebujeme všetci. Vo Svätom písme, aj v novom zákone počujeme viacero odporúčaní k žehnaniu. Žehnajme neustále tých, ktorí nám robia dobre, ale aj tých, čo nám robia nedobre. Možno to potrebujú ešte viac, aby sa ich Pán dotkol svojím milosrdenstvom a Mária ich znova prijala pod svojím ochranným plášťom, kde chceme byť všetci. Amen.

1 2 3 4 5 6 >