Gedeónska prosba v Rožňave

Streda/ 13. týždeň. ‒ homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 1. 7. 2026

Ubehlo jeden a pol mesiaca od nášho nádherného Diecézneho dňa, ktorý sa konal 16. mája v Rožňave. Spomínam na tento deň s veľkou vďakou voči Pánu Bohu i vám všetkým ‒ známym i neznámym, každému, kto ste priložili ruku k dielu, aby toto vďaky-vzdávanie Pánu Bohu za dar diecézy bolo také nádherné a povzbudzujúce. Medzitým sme si už pripomenuli 16. júna aj sv. Neita, ktorého vzácne relikvie máme tu v katedrále. Áno, toto všetko napĺňa naše mysle, naše vďaky-vzdávanie sa 250 rokov diecézy, čo vnímame ako veľký Boží dar. Práve 16. mája sme mnohí mohli zažiť v Rožňavskej diecéze spoločenstvo Cirkvi ako spoločenstvo jednej rodiny, a zároveň sme sa tešili, že naša radosť z diecézy bola radosťou aj ďalších bratov a sestier z iných diecéz, ktorí nás napriek nepriazni počasia poctili svojou prítomnosťou, keď priputovali sem, do srdca našej diecézy. A ešte koľkí ďalší vytvárali toto nádherné spoločenstvo Cirkvi našej diecézy prostredníctvom našich katolíckych médií ‒ Tv Lux Rádia Lumen, a myslím, že sa zainteresovalo aj Rádio Mária. V tento deň sme všetci spoločne dýchali jedným  Božím dychom a bolo nám dobre. Všetci sme mohli cítiť, že Cirkev nie je niečo cudzie, ale že Cirkev je naša, je nám veľmi blízka a nežne nás objíma. V tomto rozbitom svete všetci potrebujeme láskyplné objatie Boha a presvedčiť sa, akú silu dáva zídené spoločenstvo Cirkvi. Veď predsa sám Pán Ježiš prisľúbil: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi. (Mt 18, 20); a nás bolo do dva a pol tisíc. Boh nás miluje a my sme to mohli zažiť. Môžete si celý záznam tejto udalosti nájsť v archívoch či Tv Lux alebo Rádia Lumen.

Už niekoľko krát počas svojho pôsobenia tu v diecéze som spomenul, že my sme tu takí „Gedeonovci“. V Knihe sudcov (kap. 6-7) si môžete viac prečítať a pochopiť prečo o tom nie prvýkrát hovorím. Nie je nás veľa, ale Boh koná aj cez tento počet. To, že sme „Gedeonovci“ sa prejavilo aj inak. Ak si aspoň matne spomínate na príbeh Gedeona, tak viete, že sa tam jednalo o to, že žiadal Boha o znamenie: aby raz bolo rúno suché a okolie vlhké a potom naopak. Veľmi potrebujeme a aj sme potrebovali dážď v období sucha a horúčav a zároveň sa aj obávame návalov lejakov, búrok, ľadovca a ich následkov. Na sobotu 16. mája by sme si boli priali pekné počasie, ale predpoveď stále ukazovala poriadne veľa dažďa. Situáciu sme odovzdali do Božej réžie, ale vedeli sme, že hlásené počasie možno niektorých odradí vybrať sa do Rožňavy. Zabezpečili sme prekrytie celého námestia a cez oznam rozposlaný kňazom v diecéze a vysielaný aj prostredníctvom našich katolíckych médií sme ľuďom oznamovali, že miesto zhromaždenia bude prekryté tak, že pútnici nezmoknú. Ale bolo veľa takých, ktorí hovorili, že prídu za každého počasia, že ich to neodradí, či bude tak alebo tak. Zažili sme to, o čo prosil Gedeon. Hoci naokolo všade pršalo, dokonca ešte aj pred svätou omšou na námestí, počas svätej omše tu nepršalo, bolo príjemné počasie a pršať potom začalo vlastne až popoludní počas koncertu. Pán Boh vypočul našu prosbu aj za dážď, lebo ho treba, ale aj to, že na ten čas sme potrebovali, aby dážď nebol. Nemáme byť za čo vďační Pánu Bohu? Pán vypočul obe naše prosby a my mu vzdávame vďaky.

Ďakovať treba každému z vás, ktorí ste prišli, alebo ste sa s nami spojili cez katolícke médiá. Celej akcii predchádzal ‒ ako vždy – dlhý, iným neviditeľný čas príprav, ktorý sa nezaobišiel bez „ťahúňov“. Bez ťahúňov, ktorí neraz museli  prekonávať to ľudské, na ktoré narážali pri prednášaní svojich vízií: „Nedá sa“, alebo „to nie je moja starosť“ ‒ tieto odmietania pretvárať do výziev – nie, ako sa  to nedá, ale ako to urobiť a ako presvedčiť niektorých, že spoločenstvo Cirkvi nie je len na slávnostné chvíle, ale je dôležité aj zapojenie sa do príprav a to potrebného počtu ochotných ľudí. Všetkým ochotným, ktorí sa zapojili preto ďakujem. Tú správnu motiváciu pre spoluprácu vyjadril vo svojej homílii aj apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli, za čo mu veľmi ďakujem. Ďakujem mu jednak za jeho prítomnosť, ale aj za jeho živé prednesenie homílie ‒ plné entuziazmu. Okrem iných podstatných skutočností povedal základnú vec, ktorá nás môže zjednocovať alebo rozbíjať: Ak sme upriamení na Krista, to nás zjednotí. Chcel tým povedať, že táto motivácia pomôže prekonávať aj naše ľudské rozdielnosti ak sme úprimne upriamení na Krista. Ak sa necháme unášať presadzovaním vlastných predstáv, krása spoločného diela sa nedostaví. Pripomenul nám skutočnosť z bežného života: Ak človek ide sám, ide rýchlo. Ale ak ideme spolu, ideme ďaleko. To nie sú frázy, veď to ľudské, čo nám veľakrát vo všeličom bráni, môže aj Božie dielo oslabovať až ničiť. Ale práve úprimným upriamením sa na Krista sa môže všetko prekonať a vytvorí sa krásne dielo, ktorého sme boli svedkami.

Dnes teda chcem ďakovať za každého z vás, ktorého tu bolo vidieť a počuť. Ale ďakujem Pánu Bohu aj za tých, ktorých nebolo vidieť ani počuť, ale každého z nich videl a počul Pán Boh. Najmä našich chorých, ktorí boli našimi veľkými duchovnými dobrodincami. Boh videl a vidí do srdca každého z nás a ako vždy, i teraz nech sám Pán odplatí každému z vás všetko šľachetné a úprimné, čo ste vložili, aby touto slávnosťou bol oslávený Boh. A nech sa Pán svojou milosťou dotkne aj tých, ktorí pre svoje zdôvodnenie nepriložili ruku k dielu a ani ho nepodporili, a ak boli aj takí, ktorí boli proti tejto akcii, nech aj ich sa dotkne Božia milosť. Keďže sme nemali nijakých sponzorov, ako to býva v iných diecézach, Boh ukázal svoju veľkosť cez vás všetkých, ktorí ste celú slávnosť podporili duchovne, morálne i materiálne a je možnosť aj dodatočne ju ešte podporiť. Ďakujem aj mestu Rožňava a jej zložkám, ktoré mali účasť na organizácii podujatia. Veľkým potešením pre nás všetkých bola aj prítomnosť do osemdesiatich primátorov, primátoriek, starostov, starostiek z celej diecézy, ktorí prijali pozvanie a prišli na túto slávnosť. Predsa žijú v obciach, mestách, ktoré patria do našej diecézy a starajú sa o dobro všetkých, ako aj Cirkev sa stará nielen o veriacich, ale záleží jej na duchovnom i materiálnom dobre všetkých žijúcich na území diecézy.

Dovolím si povedať, že naša slávnosť bola svetlým závanom nových Turíc našej diecézy. Ale nové Turíce sa udejú len za jednej podmienky. Ako sa celá slávnosť 16. mája nepripravila sama od seba a ani automaticky, tak ani účinnosť nových Turíc sa nedostaví sama a bez nášho zaangažovania. Jubilejný rok našej diecézy ešte pokračuje a ponúka aj ďalšie konkrétne aktivity, ktoré znova potrebujú aj ťahúňov, ktorí ich potiahnu od momentu myšlienky, cez prípravu až po realizáciu. Boh chce konať, ale ráta s človekom, cez ktorého chce konať. Človek môže povedať áno, môže povedať aj nie. Môže sa zapojiť, môže všetko odignorovať, ba dokonca môže ešte aj škodiť. Najbližšie sa teším na naše spoločné putovanie po stopách patróna našej diecézy sv. Jána Nepomuckého až do jeho rodiska v Nepomuku v Čechách, ktoré začneme v rámci 5-dňovej diecéznej púte v tomto Jubilejnom roku už na budúci týždeň v pondelok (6.7.) hneď zrána. Program je bohatý a zahŕňa aj Prahu, kde sv. Ján pre vernosť Bohu zomrel mučeníckou smrťou. Iné už stanovené akcie Jubilejného roka priebežne pripomeniem. Tešili sme sa púti mužov na Úhornej (20. júna), kde sa už štvrtý rok stretli muži, otcovia pri príležitosti Dňa otcov. Toto podujatie, ktoré sa už stáva tradíciou, bolo významným aj v roku jubilea diecézy. Pripomínam a pozývam ešte na odpust v Bôrke (19. júla), kde si uctievame Karmelskú Pannu Máriu a potom 2. augusta na Úhornú k Panne Márii Snežnej ‒ k „Uhornianskej“ Panne Márii. Sú to udalosti, pri ktorých môžeme znova prežiť a posilniť naše diecézne spoločenstvo a silou spoločnej modlitby veľa vyprosiť, lebo znova treba pripomenúť: kde sú dvaja  alebo traja v Kristovom mene a prosia o to isté, záruka vypočutia je istá.

Dovolil som si nás pomenovať „Gedeonovci“ a niekoľko krát to už aj pripomenúť. O čo máme, môžeme ako „Gedeonovci“ aj naďalej prosiť  pri spomenutých i iných príležitostiach? Nebojme sa prosiť, aby „rúno“, ktorým myslím celú našu diecézu bolo neustále nasiaknuté vlahou Božej milosti. Tým nechcem povedať, aby vo všetkých diecézach ktoré s nami susedia, nastala suchota. Lebo zajtra, keď sa začíname s bratmi biskupmi schádzať večer na zasadnutí KBS, ostatní biskupi by „mi dali“, že prosím, aby tu bolo vlhko a všade na okolí suchota viery. Nie o to neprosím, to v žiadnom prípade. Pre lepšie porozumenie vysvetlím túto prosbu, aby sme to mali jasné. Začnime každý modlitbou za svoju rodinu. Prečo? Pretože mnohé rodiny aj keď sú veriace, cítia sa byť ako také ostrovčeky, veľakrát obklopené suchotou, v ktorej absentuje viera. Ale keď budeme prosiť, aby aj uprostred takej suchoty viery boli rodiny, v ktorých je živá vlaha viery, tam aj bude živá viera. Živá viera a vlaha Božej milosti. Prosme za naše rodiny, aby aj napriek tomu, že okolo nás je suchota záujmu o Božie veci, aby práve vo vašej rodine bola naďalej i vždy bohatá vlaha Božej milosti. Lebo tam, kde je vlaha, tam je život. To dobre vnímame aj v tomto horúcom čase, keď chýba dážď, a na druhej strane sa obávame búrok. Dobre využite čas prázdnin aj v tomto smere. Keď sa pre veľa roboty často vyhovárame, že nie je čas na modlitbu a na živší náboženský život, tak v tomto čase oddychu nechajme bokom výhovorky a posilňujme svoj náboženský život. Tak ako Pán požehnal pred 16. májom ochotné zapojenie obetavých ľudí do celej akcie, tak chce aj teraz a očakáva naše zaangažovanie a nie nečinnosť. Nečinnosť predsa Boh nebude požehnávať. Ak niečo vo svojej záhradke alebo na poli nezasadíte - napríklad nezasadíte zemiaky -, budete sa čudovať, že vám nevyrastú zemiaky? Teda ak sa nezaangažujeme v konkrétnej veci života viery, Pán Boh nebude mať čo požehnať. Požehná len to, čo mu ponúkneme. Tak, ako keď zasadíme zemiak, vyrastie zemiak.

Ak napriek svojej ochote angažovať sa poznáme samých seba a svoje slabosti, s ešte väčšou dôverou sa znova obráťme na Ježiša, aby tak, ako utopil celú čriedu ošípaných vo vode, ako sme to počuli v dnešnom  evanjeliu, aby postupne aj v nás zničil všetko, čo je nedobré, a ak treba niečo zničiť hneď, nech to aj hneď zničí. Ktovie, či na začiatku prázdnin nemáme prosiť, aby Boh v nás hneď zničil ľahostajnosť voči Božím veciam. Preto sa modlíme: Pane Ježišu, prosíme ťa, ako Gedeon: ak okolo nás, alebo aj v nás samotných je suchota viery, pretvor túto suchotu na vlhké rúno živej viery v nás, v našich rodinách, farnostiach, diecéze a všade, kde chce vstúpiť tvoja milosť. O to prosíme pri 250. výročí našej diecézy nebeského Otca v tvojom mene, na príhovor Rožňavskej Panny Márie, sv. Jána Nepomuckého, sv. Neita, sv. Jozefa, a hneď aj ďakujeme, že tak ako si nás vypočul 16. mája, tak vypočuješ naše prosby aj teraz. Amen.