Ježišov príklad a pomoc v našich pokúšaniach

1. pôstna nedeľa/A - homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 26.2.2023

Možno nie je tomu tak dávno, čo Spojených štátoch amerických došlo k šokujúcej udalosti, keď 20 ročný mladík nahovoril svojich dvoch kamarátov, aby mu zviazali ruky i nohy, hodili ho do jazera a sa dívali, ako sa bude topiť a umierať. Čo viedlo tohto mladíka k takémuto rozhodnutiu? Bol veľkým ctiteľom satana a veril, že ak takto príde o život - a to skrze svojich priateľov - diabol mu dá odmenu po smrti a urobí ho vodcom štyridsiatich satanských oddielov. Asi sa chytáme za hlavu, ako je to možné.

Skutky podobného charakteru sa dejú, ako ste mohli aj nedávno čítať na internete, ak tam chodíte. Ako tiež v Spojených štátoch v Novom Mexiku sa do popredia dostáva Satanistická cirkev The Satanic Temple, ktorá tvrdí, že umelý potrat ako taký, je ich rituálom. Čiže jeho zákaz je „porušením náboženskej slobody“. Dobre počujete, tvrdia, že: prejav náboženskej slobody je vykonávať potrat. Táto skupina politických aktivistov s názvom Satanská cirkev, plánuje otvoriť v Novom Mexiku kliniku, kde bude bezplatne ponúkať „lieky“ na vyvolanie potratu, ako informuje Catholic News Agency. Táto Satanská cirkev hrdo rozširuje reprodukčné možnosti členov. Hovoria, že toto je ešte len začiatok a budú neochvejní v boji za dodržiavanie reprodukčnej spravodlivosti Spojených štátoch - uviedla výkonná riaditeľka kampane Erin Helianová. Táto potratová klinika sa má volať „Satanistická potratová klinika matky Samuela Alita“. Samuel Alito je sudca Najvyššieho súdu Spojených štátov, ktorý napísal svojho času názor v známom rozsudku Roe v. Wade, kde sa rozhodlo o vykonávaní potratov. V tomto americkom štáte - v Novom Mexiku je potrat legálny až do momentu narodenia. Teda dieťatko - hoci sa už môže drať na svet, ešte ho možno usmrtiť. S výnimkou dvoch miest. Teda The Satanic Temple tvrdí, že umelý potrat ako taký je ich rituálom. Čiže jeho zákaz je porušením  náboženskej slobody! Je to veľmi tvrdé, ale je to tak. Ktovie, či potom - posúďte, či sa zle pýtam - či vykonávanie potratov kdekoľvek vo svete nie je tiež vykonávaním satanistického rituálu?! A ešte sa dožadujú, že to patrí k náboženskej slobode. Vieme, že francúzsky prezident Macron chce toto zaviesť do ústavy Európskej únie - právo na potrat. Možno, kto ešte má citlivé svedomie, tak ho chytá až hrôza z toho všetkého, čo sa deje vo svete, ako v niektorých štátoch rastú aj satanistické pomníky alebo svätyne a ako rastie možno aj počet tých, ktorí uctievajú satana.

Tieto príklady poukazujú na potrebu zdôrazňovania aktuálnej náuky, ktorú dostávame zo zjavenia - zo Svätého písma, ako sme to počuli zvlášť v dnešnom prvom čítaní (porov. Gn 3, 1-7a), keď satan v podobe hada pokúša Evu, aby porušila Boží príkaz. Podľahne tomuto zvádzaniu a samozrejme, že potom prichádza aj trest - v známom zdedenom alebo dedičnom hriechu, v ktorom sa rodíme všetci, ako to máme vysvetlené aj v jednej z našich katechéz, týkajúcich sa krstu v tomto prežívanom Roku krstu, birmovky a hľadania Boha v našej diecéze. V evanjeliu (porov. Mt 4, 1-11) sa znova stretávame so satanom ako najhroznejším protivníkom človeka, ktorý ničí všetky milosti, zničí všetku lásku, všetko, čo človeka môže spájať s Bohom. Dokonca sa osmeľuje pokúšať samého Ježiša Krista. To už vieme.

Ide na to naozaj veľmi prefíkane, pretože Ježiš má aj ľudskú prirodzenosť. Ježiš ako človek sa vie aj unaviť, aj byť hladný. Ježiš dopustil, aby ho satan pokúšal. A tak satan začína práve hladom. Predsa byť hladným je nepríjemné... Satan od Ježiša dostáva odpoveď, že človek nie je sýtený len samotným chlebom. Potrebuje aj dobrá duchovné. A ako som na začiatku svätej omše spomenul, je to zaujímavá situácia - stretu na púšti – na mieste, ktoré je považované na jednej strane za miesto prítomného Boha, ale na druhej strane - a možno, že to viac prevažuje - je to miesto, kde účinkuje diabol. Na púšť, na miesto stretnutia s Bohom neskôr odchádzajú mnohí cirkevní otcovia - prví pustovníci, ale zároveň opisujú aj zápas so Zlým, ktorí musia prejsť. My sa možno aj pýtame, ako je to možné, že na také miesto, ktoré môže byť považované aj za sväté, že aj tam si dovolí prísť pokušiteľ diabol. Nuž, milí bratia a sestry, diabol útočí najviac na tie miesta a na tých ľudí, ktorí sa mu najviac zasväcujú. Neobchádza ani pápeža, ani biskupov, ani kňazov, ani zasvätených. A tak ako Ježiš bol vyvedený na púšť Duchom Božím, každý z nás, povolaných je tiež takto vedený Duchom Božím a preto diabol útočí.

Keď sa mu nedarí presadiť prvé pokušenie, nerezignuje. Je vytrvalý. Ľudovo sa povie: „čert, nikdy nespí“. A teda on skúša ďalej. Ježiš dostáva príkaz, aby sa hodil dole z vysokej veže. „Veď predsa môžeš prikázať svojim anjelom, aby ťa chytili, aby si si neuderil nohu o kameň“. Lenže Pán Ježiš nie je nejaký cirkusant. On nie je ani niekto, kto sa dáva na reklamu. On je Boží Syn a nebude poslúchať nejakého diabla. Teda nevyhovie ani tejto ponuke pokúšania a nám všetkým odkazuje: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11, 29). Pokorné a milosrdné srdce je najväčšia sila proti diablovi, ktorý nás neustále pokúša.

Zaujímavá je tretia ponuka, ktorá prichádza, keď diabol ponúka Ježišovi všetky kráľovstvá tohto sveta. Zaujímavosť je práve v tom, že neuznáva Ježišovo božstvo. Ježišovi ako Bohu patrí všetko, čo je tu na zemi, to znamená aj všetky kráľovstvá. Čo mu teda ponúka diabol zo svojho?! Nič zo svojho, len z toho, čo už Bohu dávno patrí. Je to veľmi priehľadné, ale aj tu Ježiš odpovedá slovami Písma: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť“. (Mt 4, 10). Všimneme si, že Ježiš, odpovedá vždy slovami Písma. Samozrejme, môžeme sa dostať - keďže prvé čítanie nás uviedlo kdesi na počiatok ľudských dejín – môžeme sa dostať k dôležitej otázke: Odkiaľ sa zobral diabol? Tu sa znova vrátime k tomu, čo nás učí Katechizmus katolíckej cirkvi, že Boh na počiatku stvoril vynikajúce, inteligentné, duchovné bytosti - anjelov. Ale jednému z týchto anjelov sa znepáčilo slúžiť Bohu: „Non serviam!“ – „Nebudem slúžiť,  prečo by som mal ja vo svojej kráse, veľkosti, inteligencii slúžiť Bohu? Veď ja ho môžem prevýšiť!“ A strhol za sebou aj iných.

Kniha zjavenia opisuje, ako sa na nebi strhol boj a prívrženci Lucifera prehrali a boli zvrhnutí na zem (porov. Zjv 12, 7-9). Od tej chvíle je tým najväčším nepriateľom Boha Lucifer. Možno jedna z ďalších možných otázok bude: Prečo Boh nezničil Lucifera a prečo ho úplne neodstavil, ale dal ho do zavrhnutia, do zatratenia? Vari Boh na to nemal silu, aby zničil nejakého Lucifera a všetkých jeho prisluhovačov? To je veľké tajomstvo, ale všimnime si, že Boh to, čo stvorí nezničí. Aj keď dopustil potopu alebo niektoré ďalšie tresty na túto zem a na ľudí, nikdy nie preto, aby zničil celkový zámer, ale aby to bolo niečo, čo vylieči človeka z jeho nerozumnosti a privedie ho späť k tomu, čo Boh stanovil ako dobré. Teda Boh nechcel zničiť. Ale pýtame sa ďalej už v porovnávaní padlých anjelov a hriechu ľudí: Prečo padlí anjeli nedostali ďalšiu šancu tak, ako my ľudia? Vysoko pravdepodobná odpoveď je tá, že tým, že anjeli boli obdarení obrovskou inteligenciou a mohli zvážiť svoje rozhodnutia oveľa lepšie ako človek, nedostali šancu nápravy. A vlastne odvtedy tento zápas pokračuje ďalej, nevynímajúc nijakého človeka ani nijaké sväté miesta.

Známy írsky bývalý notorický alkoholik, dnes už blahoslavený Matt Talbot by vedel o tom hovoriť svoje. Jedno z najväčších pokušení zažil práve v kostolnej lavici, ktorej sa musel držať ako kliešť, aby ho to znova nedostalo do starých koľají. Lebo v Božom chráme sa človek chce oddať Bohu čo možno  najviac a vtedy zaútočí diabol. My kňazi máme viaceré skúsenosti, že keď sa podarí po rokoch spolužitia dať niekomu do poriadku manželstvo, teda pred tvárou Cirkvi v kostole, neraz sa stane, že jeden z týchto manželov konštatuje: „Odkedy sme sa zosobášili v kostole, odvtedy máme doma väčší nepokoj. Načo sme sa sobášili?! Dovtedy sme mali pokoj!“ No viete, pokiaľ žijeme v hriechu, diabol sa teší a nám dá pokoj. Ale tu nastalo sviatostné manželstvo a tak diabol bude viac útočiť. Bude viac znepokojovať tých, ktorí prijali Boha do svojho srdca a do svojho domu.

Milovaní bratia a sestry, teda nepodceňujme ani tie zápasy, o ktorých nám hovorí Sväté písmo. Usilujme sa byť vždycky blízko Boha. Niekedy nás môžu strašiť preklínania, ktoré prichádzajú z úst iných ľudí, zlorečenia. Nebojme sa toho, má to silu, to je pravda a to hrozivú a zlú. Ale ak človek žije v milosti Božej, to preklínanie a zlorečenie, ktoré prichádza na našu adresu, sa nás nedotkne, ale sa vráti na hlavu toho a na jeho rodinu, odkiaľ to vyšlo. To sú veľmi vážne slová, pretože to je volanie diabla za najväčšieho spolupracovníka v konaní zla. Ale to sa vráti človekovi späť. Milovaní bratia a sestry, môžeme v tejto chvíli naozaj tak ako mnohí nezainteresovaní si povedať: To, čo všetko počúvame, je rozprávka alebo je pravda? Akoby sme pri položení tejto otázky zabúdali, že vychádzame z udalostí, ktoré nám opisuje Sväté písmo, evanjelium, že je to Božie slovo. Že sú to udalosti  evanjelia zo života Ježiša Krista. A teda sú pravdivé? Nie sú pravdivé? Alebo jedny budeme považovať za pravdivé, druhé sa „rozprávkové“. Kto to potom objektívne rozsúdi a posúdi?!

Radšej si naozaj berme príklad z Ježiša Krista, ktorý Božie slovo použil aj vo chvíli pokúšania proti Zlému. Akoby nám chcel znova povedať: „učte sa odo mňa a spoznávajte aj Sväté písmo“. Preto aj Lectio Divina, ktoré som vám pripomenul, môžete znova a znova považovať za nevyčerpateľný prameň, ktorý obohacuje  duchovný život. Milovaní bratia a sestry, vezmime si príklad z Ježiša Krista a s dôverou ho prosme o pomoc vo všetkých našich pokúšaniach. Amen.