Viac počúvať a rešpektovať Ježišove slová
Popolcová streda – príhovor Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Kaplnke Povýšenia svätého Kríža (biskupská kaplnka) v Rožňave
(14. 2. 2024)
Milí bratia a sestry, sme na začiatku pôstneho obdobia. Celá naša pozornosť sa má upínať k Ježišovmu dielu nášho vykúpenia ‒ k jeho umučeniu a slávnemu zmŕtvychvstaniu. Z nášho ľudského hľadiska sme pozvaní prežívať pôstny čas aj osobne v tomto zameraní, v rozjímaní o tajomstvách Pánovho umučenia, ktorého vrcholom nebolo jeho pochovanie, ale zmŕtvychvstanie. Ak by pôstny čas bol len rozjímaním, nestačilo by to. Vždy si zvykneme dávať aj nejaké predsavzatia. Je dôležité, aby boli také, ktoré nám pomôžu priblížiť sa k Bohu.
Čítania dnešného dňa, ktoré nás uvádzajú do pôstu, akoby samé navodzovali určitý návrh. Joel prorok (porov. Joel 2, 12-18) nás pozýva k tomu, aby sme si roztrhli srdcia. Pochopiť túto výzvu nie je celkom jednoduché, ale na druhej strane ani také ťažké. Pretože roztrhnúť si srdce neznamená srdcu ublížiť, ale pomôcť svojmu ľudskému srdcu, aby viac bilo pre Božie veci, aby sa viac staralo o duchovný život. Možno prvou odpoveďou na výzvu proroka Joela môže byť iná výzva – výzva svätého Pavla z druhého čítania z Listu Korinťanom: „Zmierte sa s Bohom“ (porov. 2 Kor 5,20 - 6,2). Sila tohto zmierenia je vždy čosi hlboko osobné.
Navrhoval by som však možno tretiu možnosť. Vrátim sa k evanjeliu predchádzajúcej nedele (6. ned./B), kde sme počuli o malomocnom človekovi, ktorý prichádza za Pánom Ježišom a prosí: „Ak chceš, môžeš ma očistiť“ (porov. Mk 1, 40-45). Vtedy Ježiš vystiera ruku, dotkne sa ho a povie: „Chcem, buď čistý!“ Možno tento dialóg nie je veľmi konkrétny, napríklad v porovnaní s predsavzatím, že nebudeme piť, fajčiť, pozerať telku... Mnohých sa to ani netýka, ale jednoducho tam sú stanovené konkrétne kroky a výsledok je „merateľný“. V prosbe o očistenie však akoby konkrétnosť chýbala. Ale či Ježiš nevie, od čoho nás má očistiť? Len je veľmi dôležité, aby sme v pôstnom čase možno oveľa častejšie vyhľadávali stretnutie s Ježišom Kristom a úprimne volali: „Ak chceš, môžeš ma očistiť a ty Ježišu vieš, od čoho je potrebné, aby som bol tvojou milosťou, tvojím milosrdenstvom, očistený. Ježiš, ktorý vidí úprimné, „rotrhnuté“ srdce, dotkne sa aj nás. Zdá sa, že tak prenášame celú ťarchu pôstnej iniciatívy na Pána Ježiša? On všetko urobí? Stačí z našej strany jednorázovo: „Tak my sme prišli Pane Ježišu...“? Nie, už som povedal, že treba častejšie a s úprimným, otvoreným srdcom. A keď tak urobíme, znova prenesieme všetku váhu výsledku nášho pôstneho snaženia na Pána Ježiša?
Nie, je to celkom tak. Isté je, že bez Ježišovej pomoci nedokážeme nič, ale Ježiš žiada aj spoluprácu. V príbehu o malomocnom mu Pán Ježiš potom, ako ho uzdravil, hovorí: „Choď, ukáž sa kňazovi, prines za svoje očistenie obetu...“ Ale tiež dôrazne povie: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor“. No tam už si uzdravený „postavil“ svoju hlavu. „Nie, nie, ja som múdrejší ako Pán Ježiš“, a Ježišov zázrak uzdravenia neudržal v tajnosti. Totiž on „lepšie vyhodnotil“ situáciu ako Pán Ježiš. Bude to veľmi odvážne predsavzatie, keď sa budeme častejšie pýtať v pôste samých seba: „Nie som múdrejší ako Pán Ježiš? Výstižnejšie povedané: „Nemyslím si o sebe, že som múdrejší ako Pán Ježiš?“ Ale to si naozaj musíme „roztrhnúť srdce“. To naozaj sa musíme zmieriť s Bohom, aby sme v čistote, priam v roztrhnutom srdci odhaľovali práve túto odpoveď. Či v mnohých životných situáciách nielenže sa nepýtame: „Čo ty na to hovoríš Pane Ježišu?“, ale možno si s takmer istotou myslíme: „My už všetko vieme“?
Ale skúsme, čo sa stane, keď zostúpime z týchto „výšok“ našej sebaistoty, keď roztrhneme svoje srdce a budeme volať: „Ak chceš, môžeš ma očistiť, Pane Ježišu! Očisti ma od toho, čo prekáža, aby som ťa chcel počúvať, a aby som tvoje slová považoval za dôležitejšie ako môj rozum, ako moje rozhodnutia, ako moje životné predstavy... V čom ma chceš počas toho pôstu skorigovať, kam ma chceš nasmerovať, čo chceš vložiť do môjho srdca Pane Ježišu?“ Po očistení srdca Ježišom, v ňom bude pripravená pôda, vnútorná „pohoda“ na to, aby Ježiš sadil nové „sadenice“, aby prišli nové, mladé výhonky a vo svojom čase aj ovocie.
Milí moji, to je naozaj veľmi hlboký pohľad na perspektívu pôstneho času, na možnosti, ktoré sa nám otvárajú. Ak chceme žiť naozaj do hĺbky svoj duchovný život, pusťme sa do toho a majme dôveru, že Pán Ježiš nás bude sprevádzať. Tak ako prešiel celou svojou krížovou cestu, aj tou našou prejde spolu s nami, pretože ten očistný proces možno aj pre nás bude krížovou cestou, prácou, ktorej možno na počiatku ani celkom nemusíme rozumieť. Ale keď nás Pán bude očisťovať, my porozumieme, k čomu nás volá a čo nám chce povedať a kde nám chce dokonca aj potom, v budúcnosti povedať: „Počkaj, zastav sa! Toto je moja vôľa a toto je čisto tvoj rozum. Podľa čoho sa budeš rozhodovať?“
Dovoľme teda, aby sme všetky tie milosti, ktoré má Boh pre nás pripravené na tento pôstny čas vedeli vnímať, a keď už nie všetky, tak aspoň čo najväčšiu časť aby sme dokázali absorbovať a zužitkovať vo svojom duchovnom živote. Prajem Vám požehnané pôstne obdobie. Amen.