Choď, dôveruj, slúž, modli sa, obetuj a žehnaj!
S trochou úsmevu, ale oveľa viac so zamyslením som si prečítal spomienku niekdajšieho seminaristu ‒ dnes už skúseného kňaza – na slová jedného predstaveného: „Pamätám si na študentské časy, keď som patril medzi začínajúcich seminaristov. Niekedy akoby nám z toho stúpala sláva do hlavy. Vtedy nám jeden z predstavených povedal holú pravdu: Čo si myslíte, prečo ste tu? Lebo Boh videl, že ste lepší ako ostatní? Sú aj lepší od vás. Alebo že ste múdrejší? Sú aj múdrejší, dokonca aj svätejší ako vy a nie sú tu. Viete, prečo ste tu? Lebo inde by ste to pokazili ešte viac. Ste tu len preto, aby Boh najprv opravil vás a zachránil vaše duše, až potom cez vás duše ostatných. Takže veľa si o sebe nenamýšľajte... Táto studená sprcha dobre padla našim „svätým hlavám“.“
Vzal som tieto slová osobne a začal som uvažovať o tom, čo asi by som robil iné, keby som nešiel do seminára. Boli aj nejaké iné možnosti, ale mňa to naozaj ťahalo do seminára. Keď sa zamýšľam nad týmito slovami dnes – po 45 rokoch kňazstva - priznávam, že som sa musel starať o mnohé veci, ktoré priamo s kňazskou službou veľmi nesúviseli, ale týkali sa života farností, v ktorých som pôsobil. Išlo najmä o opravy a budovanie farských budov a kostolov, pričom som musel zvládať všetko, čo s tým súviselo. Dnes ďakujem Pánu Bohu, že sa to vždy zvládlo s pomocou Božou a obetavých ľudí. Ale či som celkom prenikol do stavbárskej profesie – to veru nemôžem potvrdiť. Ale o to ani nešlo. A keby som si mohol dnes vyvoliť svoje životné povolanie? Či už by to bola moja odpoveď na Pánovo zavolanie alebo by ma Pán chcel naozaj ochrániť od toho, aby som v živote nenarobil väčšiu škodu – znova by to bolo moje „áno“ pre kňazské povolanie.
Asi som teraz hovoril nielen za seba, ale aj za vysvätených kňazov. Možno nejeden kňaz mohol byť pokúšaný nájsť sa v niečom inom a kňazstvo ostávalo kdesi v úzadí. A nemuselo ísť vždy o výslovne zlý úmysel. V takých chvíľach som si často spomenul na slová prof. Šoku zo seminára: „Ak kňaza chvália za to, že je včelár, je to dobré?...“ Iste, ak má kňaz takéhoto šľachetného koníčka, je to len dobré. Avšak na otázku prof. Šoku, ktorú nechal otvorenú, aby sme si dali každý sám odpoveď – asi by bolo vhodné odpovedať: Kňaza nech si v prvom rade vážia za jeho kňazskú službu. Lebo je iste nedobré, ako to niekoľkokrát povedal Svätý Otec František, keď kňaz sa venuje všeličomu inému a kňazskej službe až keď mu „zvýši“ čas.
Milý náš ordinand Rado, Ty si na svojej doterajšej životnej ceste šiel inak ako ja. Najskôr si musel obstáť v niektorých profesiách a životných skúškach, aby sme tu dnes mohli byť v katedrále a mohol si prijať kňazskú vysviacku. Spolu s Tebou všetci ďakujeme Bohu, Tebe i tým, čo Ti pomáhali, že si v jednotlivých zastaveniach života obstál a dnes sme tu. Cesty Pána sú naozaj rozličné – ale vždy napĺňajú jeho plán. Ak by som sa vrátil k úvodným slovám a trocha nadľahčil Tvoj životný príbeh – tak by som vzniesol otázku k nebu: Pán prišiel na to, že Ťa už musí viac chrániť – a preto Ťa povolal za kňaza?
Iste nie, aj keď chrániť Ťa bude. Ale jednoducho, keďže si obstál v toľkých skúškach života – obstojíš aj v službe kňaza a Pán bude cez Teba vylievať svoje hojné požehnanie na všetkých, ku ktorým budeš poslaný. Aj Tebe dnes, ako aj každému kňazovi pred Tebou – Boh prejavuje svoju nesmiernu dôveru a budeš obdarený kňazskou mocou, aby si slúžil ako Kristov kňaz – ako druhý Kristus. To je nesmierne veľké vyznačenie pre každého vysväteného Pánovho služobníka. Nuž teda choď, dôveruj, slúž, modli sa, obetuj a žehnaj! Maj tiež aj odvahu vhodným spôsobom a vo vhodnom čase vedieť ponúknuť cez svoju kňazskú službu prostriedky a cestu k večnému životu. Ako napríklad biskup Pavel Mária Hnilica SJ, ktorý rozpráva: „Na jednej z mojich misijných ciest som sedel v lietadle vedľa istého statného pána. Jeho oblečenie, elegantný oblek s kravatou, hovorilo samo za seba. Keď som ukončil svoje modlitby, začal som sa s mojím susedom rozprávať. Vysvitlo, že je zástupca jednej renomovanej agentúry, ktorá poskytuje životné poistenia. Hneď sa chopil príležitosti a oboznámil ma s rôznymi možnosťami, ako by som si mohol u neho poistiť svoj život. Keď som ho nejaký čas počúval, vytiahol som z tašky malú knižku s obrázkom sv. Margity Márie Alacoque a povedal som mu: ,Ak som vás správne pochopil, sme vlastne kolegovia. Ja by som mal pre vás v ponuke jednu alternatívu - poistenie na večný život. Je dokonca zadarmo. Je k tomu potrebné trochu viery a vernosť dôstojne prijať sv. prijímanie počas deviatich po sebe nasledujúcich prvých piatkov v mesiaci. Sám Boh vám sľubuje, že vám dá potom v okamihu vašej smrti úprimnú ľútosť a že nezomriete bez prijatia sviatostí, čo znamená, že s istotou budete tráviť svoj večný život u neho. A keď dá Boh prísľub, určite ho aj dodrží, pretože on je všemohúci.‘ Môj spoločník zostal zaskočený. Takúto reakciu na svoju ponuku prvotriedneho poistenia ešte nikdy nedostal. Božia milosť zároveň otvorila jeho srdce a mohol som mu ešte viac porozprávať o prisľúbeniach Božského Srdca.“
Keď sme hovorili aj o chvále či cenení si kňazskej služby, možno ani za úsilie sprostredkovať „večnú poistku“ nezačuješ vždy slová vďaky. Mnohí si napriek možnosti získať „poistku večného života“ radšej vyberú poisťovňu, ktorej dosah je len na výhody pozemského života. „Poistku večného života“ napriek všetkému neustále ponúkaj v plnej štedrosti. Pán bude požehnávať Tvoje úsilie a raz aj Teba, ako aj všetkých horlivých kňazov, „agentov Poisťovne večného života“ odplatí večným životom. A pamätaj, že vo svojej službe vždy nájdeš veľkú oporu a pomoc u Rožňavskej Panny Márie, sv. Jozefa i u všetkých Tvojich obľúbených patrónov.
Povzbudzujem bratov kňazov pôsobiacich v diecéze, aby Ťa prijali a spoločne ste realizovali aj službu „kňazi kňazom“. Je to veľmi dôležitá a potrebná služba, ktorá nijakého spolubrata v kňazstve nenecháva samotného. Niekedy sa vedomie opustenosti môže ukázať na takmer začiatku kňazskej cesty, keď už pomaly doznejú primičné oslavy, niekde možno aj ovácie. U niekoho sa pocit samoty môže prejaviť neskôr – v hociktorom období kňazského života. Niekedy si situáciu samoty spôsobí kňaz sám svojím uzavretým a seba-vystačujúcim štýlom života.
Novým kňazom sa o chvíľu staneš aj Ty a v kňazskej horlivosti, ku ktorej si volaný vysviackou napreduj po celý život. V diecéze je veľa kňazov, o ktorých sa môžeš oprieť. Ži tak, aby tiež kňazi terajší aj budúci, mali aj v Tebe brata a oporu. Amen.