Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Dobrý pastier každého oslovuje, usmerňuje a posilňuje

Katechézy a homílie z Roku krstu a birmovania 2023 je možné nájsť tu: Archív udalostí

Katechézy z Roku ovocia Ducha Svätého 2024 je možné nájsť dočasne v Aktualitách (radenie podľa dátumu) a homílie z tohto roku je možné nájsť v homíliách otca biskupa v na tejto stránke.

Aktuálne je v príprave stránka, kde budú katechézy aj homílie z aktuálneho roku na jednom mieste.

4. veľkon. ned./B – homília Mons. Stanislava Stolárika pri sv. omši v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote  (21. 4. 2024)

Slávime sv. omšu, pri ktorej vám, milí birmovanci, vyslúžim sviatosť birmovania. Ak bolo spomenuté, že ste išli podľa štýlu, že ste „vyvolení“, možno vám neuniká, že od apríla každú sobotu večer na televízii Noe po 20-tej hod. ide veľmi hodnotne spracovaný seriál „Vyvolení“ (The Chosen), v nedeľu o 17-tej hod. je repríza. Všetkým vám dávam do pozornosti sympatické spracovanie seriálu, ktorý predstavuje Ježiša očami tých, ktorých si Pán vyvolil, aby boli s ním. Možno, že tak ako mňa oslovuje spracovanie celého príbehu, osloví aj vás a možno dostanete celkom iný pohľad na samotnú otázku viery.

Pristúpme teda k tomu, čo som si na dnes pre vás pripravil. Keďže ste tu mladí a  máte mobily takmer neustále v rukách; aj keď na začiatku svätej omše bolo povedané, že ich treba vypnúť, možno aj vám pred časom nabehlo video, kde človek mal v ruke bankovku ‒ možno 50 eurovku a v druhej ruke knihu Biblie. Tento človek ponúka okoloidúcim ľuďom, ktorých zámerne oslovil, spomínanú  bankovku alebo Bibliu ‒ zadarmo, nech si každý vezme, čo chce. Keby som teraz urobil anketu o tom, čo si myslíte ‒ asi kto-čo si vybral, čo by ste tipovali?  Pristavil sa pri mladom mužovi ‒ vybral si peniaze. Starec, ktorý si vychutnával  cigaretu, tiež si vybral peniaze. Stretol človeka v strednom veku, ktorý vyzeral  ako človek bez domova, ale tiež si vybral ‒ pochopiteľne peniaze. Až na záver stretol v meste ženu v strednom veku, ktorá nesiahla po peniazoch, ale spýtala sa,  či naozaj dáva Bibliu zadarmo. Keď muž potvrdil, že Sväté písmo dáva zadarmo, ona s láskou prijala „Knihu kníh“, pobozkala ju a bola šťastná, že má v rukách Božie Slovo. Vtedy video skončilo. Ak som v úvode spomenul, že by som mohol urobiť anketu, asi by som sa veľmi nemýlil, že by ste odpovedali asi tak, ako ľudia z videa, ale že predsa by sa našiel niekto, kto by s láskou prijal knihu Božieho slova. 

Pritom poznáme veľmi dobre a v Božom chráme sa nám to neustále pripomína, aká dôležitá je voľba v živote človeka. „Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil? Alebo za čo vymení človek svoju dušu?“ ‒ napísal evanjelista svätý Matúš (Mt 16,26). Len či ešte vôbec veríme tomuto konštatovaniu, ktorému predchádza ona ponuka ‒ aká je dôležitá starostlivosť  o dušu! Celý svet po niečom túži, ale nezabúdajme, že je tu aj diabol, ktorý sa nestratil, ktorý tu je a neustále nás klame a nahovára na niečo, čo spôsobí chvíľkovú „radosť“ či „prospech“, ale o chvíľu toho už niet. Zlý nás ženie v túžbe po moci, sláve, mladých možno po drogách, možno na neviazaný, nemorálny život, ale potom prichádza trpké vytriezvenie s množstvom rán v duši človeka. Spomeňme starozákonného Šalamúna, ktorý mal od Boha možnosť voľby a výberu, čo by si prial dostať ako mladý, začínajúci kráľ. Nevybral si bohatstvo, ale múdrosť (1Kr 3, 5-13). Pánovi sa páčilo, že si žiadal srdce chápavé a pridal mu aj to, o čo nežiadal. Nejeden miliardár v dnešnom čase ‒ oproti nemu ‒ bol neporovnateľne chudobnejší. Je pravdou, že aj keď si Šalamún vybral múdrosť, neskôr o ňu prišiel, lebo sa odvrátil od Pánových ciest a neskončil veľmi dobre (porov. 1Kr 11). To pripomína nám všetkým, ktorí sme pokrstení, pobirmovaní, že ak veľké dary a ovocie Ducha Svätého, ktoré sme dostali aj prijatím sviatosti  birmovania, nerozvíjame môžeme o tieto dary vo svojom živote prísť, čo iste nebude pre nás dobre.

Teraz sú rôzne ponuky v živote. Prichádzajú chvíľkové ponuky, denne, v danej chvíli, možno aj teraz, možno pred sv. omšou ste dostali nejakú menšiu ponuku či oslovenie, ale sú rozhodnutia aj na celý život. Avšak neraz aj chvíľkové rozhodnutia môžu mať dosah na ďalší život, niekedy aj na celú večnosť. Opakujem, aj chvíľkové rozhodnutie môže mať dosah na večnosť, napr. kto zaklamal alebo niečo ukradol a nevyhodnotil to správne, teda, že urobil zle, môže sa stať, že ak nie je správne usmernený, klamárom alebo zlodejom sa stane na dlhé roky, možno aj na celý život, Samozrejme, že to ide potom aj s dôsledkami pozemskými aj večnými. Ale aj dnes tu máme oslovenie: pozýva nás Ježiš Kristus ‒ Dobrý pastier a pozýva nás hlavne nasledovať ho. Keď hovoríme o Dobrom pastierovi a že dnes sú modlitby za kňazské a duchovné povolania, možno sa hneď chlapci, dievčatá roztrasú, že už každého chcem nahnať do seminára alebo do kláštora. No  nebol by som proti, keby ste išli; a už mám skúsenosť, že keď toto hovorím,  tak tí, čo sa najviac smejú, tí idú prví. Ej, ako ste sa prestali smiať! Ale je to tak!

Dnes nás pozýva Dobrý pastier, aby sme ho každý na svojej ceste života nasledovali, aj keď životná cesta každého môže byť rozmanitá. Ale taká je aj cesta zasväteného života, teda v reholi alebo v kňazstve. Kto si zvolí tento stav, túto cestu s jeho pomocou a potom na tejto ceste aj vytrvá; a Ježiš ponúka pomoc pre každého, nech si zvolíme aj inú životnú cestu, sa presvedčí, že s Ježišom sa všetko zvládne. Lebo na začiatku môže byť aj dobrá vôľa, ale už sa nejako vytratilo z nášho života, ako je dôležité rátať s Božou pomocou, s Ježišovou pomocou! Z rôznych dôvodov ju neprijímame ‒ možno tomu nerozumieme, možno tomu neveríme a možno si povieme, toľkokrát som už prosil Pána Boha, a aj tak ma  nevypočul! Ale zabudli sme na to, že Pán Boh nie nejaký automat, že hodím nejakú jednoeurovku a už je Pán Boh v pozore, lebo ja som mu dal jedno euro a on už v pohotovosti musí konať. Iste boli aj vážne veci v živote nejedného z vás a zdalo sa vám, že neprišla okamžitá pomoc, o akú ste prosili. Ale iste prišla v inej podobe, len to treba rozlíšiť v živote. Ďalšia vec, ktorá nám bráni prijímať Božiu pomoc, je  spoliehať sa len výslovne na seba. To sú „pasce“, do ktorých sa človek dostáva. Jednoducho sa spoliehať len a len na seba a uvedomme si, že sme týmto kŕmení od rána do večera: „v tebe je tá sila, ty sám si poradíš“. Iste je vynikajúce, ak človek dokáže veľa vecí, ale napriek tomu, Boh chce vstúpiť do nášho života a pomáhať nám. Svätý Otec František sa veľakrát dotkol tejto témy a nie je to nič nové, pretože on to pomenoval presne. Je to známe v histórii ako neopelagianizmus, to znamená ‒ človek sa spolieha len na seba. Verí v Boha, ale   spolieha sa len a len na seba! A nerozumie, neprijíma, čo hovorí Ježiš „...bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15,5). Nič nemôžete urobiť! Aj prijímaná sviatosť krstu a teraz sviatosť birmovania ponúka túto pomoc, ale ako som spomenul, že aj v živote Šalamúna sa mohlo veľké Božie obdarovanie stratiť, tak sa môže stratiť aj v živote každého jedného takto obdarovaného krstom alebo birmovkou. Reprezentantmi druhej „pasce“, nástrahy, takéhoto postoja, prečo človek neprijíma Božiu pomoc je napríklad známy ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj a mnohé sekty, ktoré hovoria „Načo sú nám nejaké obrady, načo nám je inštitúcia Cirkvi?“ Jednoducho postoj: beriem evanjelium doslova, nejaké Ježišove zázraky ‒ to ma veľmi neoslovuje, ani jeho osoba nie je až taká zaujímavá..., ešte tie veci, čo sú popísané v evanjeliách alebo niektoré veci, ktoré učí Cirkev sú dobré... Ale to nie je viera, toto už nie je viera! To je niečo, kde sa človek vyhradil a Boha nevpustil do svojho života. Samozrejme vidíme aj dôsledky, keď sa zapĺňajú psychiatrické liečebne, že človek v mnohých životných problémoch nedokáže vyhodnotiť veci tak, aby si dokázal pomôcť sám svojimi silami. Ježiš ako Dobrý pastier chce, aby sme sa stávali novými ľuďmi. Aby sme  si obliekli nového človeka, toho starého zo seba zobliekli ako píše svätý Pavol v Liste Kolosanom (porov. Ef 4,22-24); a aby sme žili novým štýlom života.  Potom  prichádza veľké rozhodnutie, ktoré býva aj rozhodnutím na celý život.

Venujete sa možno mnohí športovým správam alebo vôbec športu. Spomeniem príklad tenisky, ešte zo svojej mladosti, takže ťažko si niektorí spomeniete na jej meno, ale nie je dôležité v tej chvíli kto to presne je, ale ako sa rozhodla. Volá sa Andrea Jágerová, pochádza zo Spojených štátov. Už ako 14-ročná pre svoj vynikajúci talent sa stala profesionálnou hráčkou. V roku 1980 keď mala len 15 rokov a 19 dní, stala sa najmladšou nasadenou hráčkou Wimbledonu. Potom nasledovalo grandslamové víťazstvo v štvorhre na French Open a v roku 1983 sa dostala do finále vo Wimbledone, so známou českou tenistkou Martinou Navrátilovou. A tu sa začal jej životný príbeh meniť. Navrátilová vtedy vyhrala obidva sety. Kto sledoval tento zápas, videl ako Jágerová jednoducho úmyselne kazila loptičky a nehrala svoj štandard, čo postrehol aj jej otec, ktorý nedokázal porozumieť, prečo je taká nervózna a dáva také zlé loptičky, keď predsa doteraz bola vždy taká sebavedomá a bez strachu. Iste, pridružilo sa k tomu aj zranenie ramena, ktoré jej už potom nedovoľovalo pokračovať v športovej kariére. Ale namiesto kariéry začala študovať teológiu s rozhodnutím stať sa rehoľnou sestrou. Športovkyňa, ktorá už v pätnástich rokoch „slnila“ v tenisovom svete, odrazu odchádza do kláštora. „Vedela som, že Boh existuje, že sme priatelia a máme osobný vzťah,“ hovorila, „nikto z mojej rodiny nevedel, že sa každý deň modlím. V auguste 2006 som dokončila štúdium teológie a potom som vstúpila k dominikánkam. Môj život, to je tiež disciplína, vstávam ráno o štvrtej, modlím sa, rozjímam a potom o piatej alebo šiestej začínam pracovať. Som veľmi šťastná.“ Dnes môže mať tak okolo 60 rokov. Aj takéto rozhodnutia robí človek. Zanechať športovú kariéru na jej vrchole je iste veľmi oslovujúce a nasledovať Krista v zasvätenom živote ‒ je ešte silnejšie oslovenie. Princípom je však nasledovať Ježiša v každom povolaní, či ako manžel, manželka, starý otec, stará mama, kňaz, zasvätená osoba ‒ v každom povolaní nasledovať Ježiša Krista  a vydávať svoje svedectvo o viere. Ak som spomenul športovú problematiku, som  rád, že v ostatnom čase napríklad naše Katolícke noviny predstavili niekoľkých našich športovcov – vrcholových futbalistov ‒ ako prežívajú svoju vieru, ako prežívajú svoje krstné, birmovné poslanie, ako žijú svoje manželstvá. Bol som potešený, lebo to iste ďalej oslovuje mladých ľudí. 

Teda hovorím, že cesta môže byť rôzna, lenže všetci potrebujeme aj tých, ktorí nás bezpečne prevedú pozemským životom do večnej blaženosti, ako sa denne modlíme modlitbu za kňazov – terajších i nových, ktorí budú slúžiť sv. omšu, ktorí nás budú sýtiť Eucharistiou, ktorí budú odpúšťať hriechy a vysluhovať ďalšie sviatosti, ktorí budú vernými spolupracovníkmi Dobrého pastiera roztrúsení uprostred Božieho ľudu či v mestách, či na niekde zapadnutých alebo roztrúsených dedinkách, aby dávali svedectvo a slúžili Božiemu ľudu. Viem, že dnes byť kňazom už nie je nejaká prestížna profesia, veď ani dávať svedectvo viery sa veľmi nenosí. Možno ešte v kostole vydržím, ale mimo kostola už veľmi o viere nehovoríme. Predstavte si, teraz vrcholí a príde zas hokej, koľko je na štadiónoch ľudí a ako prežívajú samotný športový zápas... a môžeme seba hodnotiť, ako prežívame my účasť na sv. omši. Priblížme si v mysli, že sa fanúšikovia rozchádzajú zo štadiónov; o čom rozprávajú? Nie o tom, čo videli, čoho boli svedkami, a ako zanietene rozprávajú, dakedy sa aj pobijú! A my, keď odchádzame z kostola? Koniec našej viery? Verím, že nie! Ale koľko pokrstených a birmovaných povie o sebe ‒ ja som veriaci, ale nie „bigotný“, ja nie som „fanatik“. Preto vidíme klesajúcu tendenciu počtu kňazov. Aj ostatné sčítanie ľudu ukázalo pokles katolíkov v našej krajine. Odkiaľ sa však objavil nárast nových mladých ateistov? Nie z katolíckych rodín?! Prečo? Prečo z našich katolíckych rodín, kde sú prijaté sviatosti, vychádzajú ateisti? No, to si musí dať  odpoveď každý sám. To bude najúprimnejšie.

Radšej sa dívam na vás, milí birmovanci, je vás 21. Včera tu bolo 15 birmovancov. Pán Ježiš mal k dispozícii len 12 apoštolov, teda vás je viac. Vy môžete naozaj urobiť veľmi veľa dobra! Rád opakujem slová Svätého Otca Františka: „...vy nie ste našou budúcnosťou.“ Vystrašil som vás alebo zhodil? „Vy nie ste našou budúcnosťou, vy ste našou prítomnosťou.“ Vy ste našou prítomnosťou! Lebo ako ste rozhodnutí teraz, to nebude o 10 - 20 rokov to už zajtra sa ukáže, už dnes sa ukáže, že ste našou prítomnosťou, a akou! Svätý Otec František vie veľmi dobre vystihnúť mnohé veci. Ste našou prítomnosťou. Vy teraz dávate príklad a zajtra v škole, v práci, v rodine, kdekoľvek inde, všade. Všade buďte aj vy dobrými spolupracovníkmi Ježiša Krista. A nebojte sa zamyslieť aj nad tým, či vás nevolá ešte za bližších spolupracovníkov – v kňazstve alebo v zasvätenom živote. Nebojte sa! Ak máte aspoň kúštik dobrodružnú povahu, tak väčšie dobrodružstvo ako pri Ježišovi Kristovi nikde nezažijete. Skúste a uvidíte! Amen.

1 2 3 4 5 6 7 8 >