Slávenie Svetového dňa chorých v Rožňave - 11. február 2024
11. februára vo Svetový deň chorých slávil v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave sv. omšu rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik. Pamätal pri nej zvlášť na chorých a na príhovor Lurdskej Panny Márie im vyprosoval pomoc v chorobe a zdravie.
Hoci sa sviatosť pomazania chorých neudeľovala v rožňavskej farnosti v tento deň, nakoľko bude vysluhovaná v dni nastávajúceho týždňa počas sv. omše, otec biskup sa venoval téme choroby a zdravia počas svojho príhovoru na úvod sv. omše a v homílii.
Vyzdvihol dôležitosť sviatosti pomazania chorých, ktorá bola v minulosti známa ako "posledné" pomazanie, čo vyvolávalo obavu smrti po jej prijatí. Pre mnohých je skutočne pomazaním pri prechode do večnosti, ako milosť potrebná pri odchode z tohto sveta, ale táto sviatosť má aj uzdravujúcu silu, o čom môžu svedčiť tí, ktorým pomohla v chorobe a tí, ktorí ju prijímajú pravidelne každý rok z titulu vysokého veku a vážnejších ochorení.
Témou choroby sa však zaoberalo aj Božie slovo. Malomocenstvo bolo veľmi vážnou chorobou, ktorá spôsobovala veľkú trýzeň tela, ale zvlášť aj utrpenie vylúčenia zo spoločenstva rodiny, viery, priateľov. Nesmela ostať utajená, chorí boli označení okrem chorého tela aj oblečením a inými vonkajšími prejavmi, ktoré boli predpísané... je ťažko predstaviť si utrpenie týchto ľudí.
Každý čas má svojich „nečistých“, svojich „malomocných“. Pripomenul obdobie Covidu 19, zavreté kostoly, izoláciu, človek bol vylúčený z obradov, čo trápilo duchovných pastierov, nakoľko ich možnosti duchovnej starostlivosti zvlášť o chorých boli veľmi oklieštené.
Malomocný z evanjelia si nezúfa, nachádza riešenie. Padne pred Ježišom na kolená a povie mu: Ak chceš, môžeš ma očistiť. Ježiš má moc očistiť aj tu a teraz od našich problémov, môže očistiť a uzdraviť naše srdce. Častá choroba dneška je napríklad ľahostajnosť voči hriechu, slabá viera, ľuďom nevadí, že žijú v ťažkom hriechu keď žijú bez sviatostného sobáša, dôležitejšie je pre nich, aby len boli zdraví, aby mali dobrú robotu, dobre bývanie. Ďalšou bolesťou je spoločenská izolácia niektorých skupín, izolácia v rodinách, keď dochádza k absencii komunikácie, k postupnému vzájomnému odsudzovaniu sa členov rodín.
Ježiš sa nad malomocným človekom zľutoval, dotkol sa ho rukou. Urobil, čo bolo v tom čase zakázané, bol to skutok, ktorý obradne znečistil Ježiša. Malomocný však nepreniesol svoju chorobu na Ježiša, ale Ježiš preniesol svoju čistotu na malomocného. Jeho choroba zmizla. Môžeme vidieť, čo znamená dotyk Boha. On nás, hriešnych – často veľmi nečistých - keď k nemu prichádzame ako k milujúcemu a milosrdnému Bohu, očistí svojou čistotou. Ježiš dáva príklad aj nám, aby sme svojim nezáujmom nevylučovali chorých, ktorí veľmi potrebujú našu lásku.
Po uzdravení malomocný plný radosti z uzdravenia neposlúchol Ježiša a hovoril o tom s ľuďmi, o čom mal podľa Ježišovho pokynu hovoriť len v chráme s kňazom. Tým zmaril Ježišov plán vstupu do Jeruzalema. Je to výzva pre nás, aby sme svoje videnie nepovyšovali nad poslušnosť Božiemu slovu, čím maríme Božie plány s nami a môže to mať dosah aj na mnohých ďalších. Homíliu zakončil modlitbou: „Pane očistí nás od nesprávneho uvažovania, ktorými by sme narúšali Tvoj plán. Jedine Ty nás môžeš očistiť od všetkého zlého.“
Mons. Stanislav Stolárik často myslí v modlitbe na chorých a povzbudzuje k modlitbe za nich a každú sobotu slúži sv. omšu s úmyslom za chorých.
Autor článku a fotografie: Mária Lilková