Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Rok svätého Jozefa – SV. JOZEF NÁS UČÍ AKO V POKORE PRIJIMAŤ BOŽIU VÔĽU A AKO MILOVAŤ JEŽIŠA A MÁRIU (2. časť)

Aby Jozef uchránil dobré meno svojho Syna a jeho Matky od klamlivých podozrievaní, úplne stačilo, že tajomstvo Ježišovho počatia ukryl pod ochranu svätého a pravého manželstva. Najsvätejšia Panna Mária potrebovala manžela nielen preto, aby bránil jej česť, ale rovnako, aby sa postaral o materiálne potreby dieťaťa, ktoré malo prísť na svet. Je to naozaj veľmi podivuhodné, ak sa berie do úvahy fakt, že dieťa bolo Božím Slovom a teda vo svojej podstate živiteľom všetkých stvorení. Teda bolo TÝM, od ktorého všetko, celé stvorenie prijíma život, jeho udržiavanie, aj rast. Azda by sa mali jedného dňa tieto úlohy vymeniť a stvorenie by sa malo stať živiteľom svojho Stvoriteľa? Tak sa vlastne stalo. Ten, ktorého prozreteľnosť sa rozlieha na celý svet, očakáva pomoc od ľudskej bytosti, totiž prichádza na svet ako bežné dieťa. Nahé, bezbranné, slabé, neschopné inak vyjadriť svoje životné potreby ako plačom a neartikulovanými zvukmi, kým nepovyrastie, nenaučí sa ako ostatné deti rozprávať.... Boh, ktorý chcel, aby sa nad každým dieťaťom skláňal otec a matka, prial si aj pre seba, aby po boku Márie bol postavený človek s hlboko otcovským srdcom, ktorého úlohou bolo s láskou sa starať o Dieťa – zabezpečiť pre neho pokrm, oblečenie, strechu nad hlavou. Ale nielen tieto materiálne veci, ale zvlášť mocné a zároveň nežné otcovské ramená a srdce, drobné i väčšie každodenné skutky lásky, výchovu... Večné Slovo chcelo mať rovnako ako iné deti, ochrancu uprostred mnohých nebezpečenstiev, ktoré mu hrozili. Pomoc uprostred mnohých ťažkostí a ľudského neporozumenia. Nebeský Otec vedel, že cez veľa rokov bude jeho Syn bezbranný, pozbavený kráľovskej stráže a služby anjelských chórov. A pokiaľ túto detskú slabosť nenahradí moc, aby sa mohol sám chrániť, Ježiš práve v týchto situáciách ohrozenia potreboval oporu v silných ramenách otca. To všetko bolo zverené Jozefovi hneď od počiatku. Od počiatku ľudských dejín, kedy Božia múdrosť povolala k bytiu prvého človeka. Už vtedy Boh potvrdil, že nie je dobré, aby bol človek sám, a tak mu učinil zodpovedajúcu pomoc, ktorá mu bola a je podobná (porov. Gn 2, 18).
Keď prišiel čas, „plnosť času“, aby napravil nešťastie, aké ľudstvo zvolalo samo na seba, Boh znova potvrdil, že nie je dobre, aby panna, ktorá má počať Vykupiteľa, bola sama, bez opory a pomoci. Jozef bol ovocím veľkého Božieho plánu. V mysli Božieho plánu On bol predurčený na to, aby dal tomuto Dieťaťu, ktoré sa má narodiť a jeho Matke dom, ktorý by aj v očiach ľudí bol považovaný za normálny, prirodzený, bežný. Jozef sa teda mal stať strážcom výnimočného a jedinečného „kláštora“, ktorého „regulou“ bude mlčanie, jemnosť, zastretie tajomstva a úcta k panenstvu Márie i slabosti dieťaťa Ježiša. Teda vďaka Jozefovi dobré meno Márie a Jozefa nevyvolávalo ani najmenšie podozrenie. Keby tento človek – Jozef - bol kedykoľvek vzatý za svedka, bol by zo všetkých najviac vierohodný, pretože by mohol neustále tvrdiť, že to všetko je v norme prirodzeného poriadku. Teda do určitej miery by sme mohli v tejto chvíli hovoriť, že Ježiš bol „perlou“ a Jozef „lastúrou“, ktorá chránila ďalší rast, rozvoj tejto nádhernej „perly“, ktorá sa volá Ježiš. „Lastúra“ ho mala neustále chrániť a tak to aj bolo. Jozef bol potrebný na to, aby svojou mlčanlivosťou a svätou prítomnosťou chránil tajomstvo panenského vtelenia, pokiaľ identita tohto Dieťaťa nebude verejne odhalená. Apoštoli neskôr obdržia misiu, aby svetu ohlasovali tajomstvá Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. Jozef toto tajomstvo počas života pred svetom neustále ukrýval. To bola zase jeho misia. Možno je tu zaujímavý postreh sv. Ignáca Antiochijského, ktorý s určitým rizikom vyslovil tvrdenie, že Jozef chránil tajomstvo Ježišovho počatia a „zacláňal“ ho dokonca pred samotným diablom. Táto mienka sa aj rozšírila, totiž nachádza svoje zdôvodnenie vo Svätom písme, odkiaľ možno vyvodiť, že Satan nikdy nevedel jasne a bez pochybností, že Ježiš je Božím Synom. Táto nevedomosť vyplývala z faktu, že satanská inteligencia nemá schopnosť plného prieniku Božích tajomstiev a úmyslov, pokiaľ to Boh nedovolí. Aj táto ochrana, ktorú neustále vytváral sv. Jozef vo svojom mlčiacom tajomstve, bola ochranou aj pred satanom. Teda Boží plán spočíval aj v tom, že Jozef sa bude starať o pannu, ktorú vybral Boh a o jej Syna, že ich bude sprevádzať do Egypta, keď nadíde ťažká chvíľa ich prenasledovania. Jozef bude v pote tváre pracovať, aby uživil rodinu, pokiaľ Ježiš nevyrastie natoľko, aby sa mohol postaviť po jeho boku ku ťažkej práci, ktorú bude sám vykonávať veľa rokov. Akej veľkej cti sa dostalo Jozefovi! Dal strechu nad hlavou Stvoriteľovi celého sveta. Dával jesť Božej prozreteľnosti, ktorá udržiava v bytí všetko stvorenie. Staral sa o ošatenie Pána, ktorý sám zaodieva poľné ľalie v oveľa väčšej nádhere, ako boli rúcha kráľa Šalamúna (porov. Lk 12, 27). Otcovskou starostlivosťou „vládol“ nad tým, k Otcovi ktorého sa všetci kresťania obracajú slovami „Otče náš“.
Akokoľvek čestná, vznešená bola úloha, ktorú Boh zveril Jozefovi, predsa len Boh od neho očakával v plnej miere zrieknutie sa seba. V každej službe Božieho povolania sa človek musí najskôr zbaviť seba samého, aby mal na mysli a v srdci jedine hľadanie Božej vôle. Aj preto Jozefova duša musela byť neustále pripravená na veľké zriekania, na dobrovoľné a úplné popretie seba samého. A preto Boh, ktorý si pred vekmi vybral Jozefa, sám sa postaral o to, aby ho duchovne pripravil na prijatie tejto úlohy. Nikto, kto dennodenne vídaval Jozefa, chodiaceho ulicami Nazareta či dvíhajúceho na ramená ťažké trámy, či tiež vracajúceho sa z práce, nikto nepodozrieval tohoto skromného remeselníka z neobyčajného predurčenia, bez ktorého účasti by Boží plán vtelenia nemal šancu na úspech. Jozef každou črtou svojho života bol teda v službe Boha. A môžeme povedať, že každou touto črtou alebo jednotlivými črtami mohol osloviť aj nasledovníkov. Hypoteticky by sme mohli takto hovoriť napríklad o sv. Benediktovi z Nursie, patrónovi Európy, ktorého heslom bolo „Ora et labora“. Počiatky pôsobenia tohto veľkého svätca by sme mohli porovnať práve so skrytou a tichou službou sv. Jozefa Pánu Bohu. „Modlitba a práca“ napĺňali nazaretský dom i nazaretskú dielňu. „Ora et labora“ - čistota toľkých panicov a panien. Odvaha a zároveň tiché prijímanie mnohých údelov - aj uponíženia, upokorení, ale pritom naplno otvorená služba Božiemu plánu. Teda, celkovo hodnotiac postavu, osobnosť sv. Jozefa, jeho účinkovanie, jeho zapojenie do Božieho plánu, povolanie, ktoré sa mu dostalo v službe Ježišovi a Márii, všetko, o čom sme mohli meditovať počas celého roku svätého Jozefa, to všetko nás mohlo v značnej a silnej miere osloviť.
Napriek tomu všetkému je možné a aj treba povedať, že je veľa „ciest“, ktoré zvolávajú na jednotlivých ľudí i na celé ľudské spoločenstvo zvláštne Božie požehnanie. Poznáme cestu Božieho milosrdenstva, ktorú mnohí prijali, ale nie všetci. Prežívali sme Fatimský rok a Mariánsku cestu, ale nie všetci sa otvorili tejto možnosti duchovnej obnovy a Božieho požehnania. Boli takí, ktorí povedali priamo: To nie je pre mňa, to nie je pre nás - táto mariánska cesta. Tak to bolo a je aj s Rokom sv. Jozefa. Čo všetko sme mohli získať, keby sa aktívne zapojili do jeho prežívania takmer všetci.
Nie je dobré ak sa zostáva pri „surfovaní“, t.j. ak sa zostáva len na povrchu bez snahy zostúpiť do hĺbky. Na „plytkosť“ viery upozornil už jeden z našich vierozvestov sv. Konštantín – Cyril v dišpute s Chazarmi. Tak môžeme rozumieť i varovné slová Svätého Otca Františka, ktoré opakovane vystríhajú pred „rýchlymi riešeniami“, ktoré vo svoje zbrklosti bývajú často veľmi škodlivé. Ako potom rodič, kňaz, vychovávateľ..., ktorý sám „surfuje“ na vlnách života len tak „povrchne“, ako seba i jemu zverených znaviguje na hlbinu?...
Preto musí najskôr sám neustále zaťahovať na hlbinu osvedčených a pevných podloží duchovného života! Hlboký a pevný základ života viery a otvorenia sa pred Bohom bol u sv. Jozefa nespochybniteľný. Preto bol tak vynikajúco pripravený na Pánove výzvy, ktoré Pán adresuje v obmenách každému z nás aj dnes. Zachytíme ich a zrealizujeme len vtedy, keď budeme nasledovať príklad sv. Jozefa prežívaním osobného a intenzívneho duchovného života.
Existujú osvedčené cesty duchovnej hĺbky aj skrze ľudové prejavy zbožnosti, na ktorých vyrástli generácie veriacich a veľkí svätci. Asi neexistuje svätec, ktorý by „nenasával“ silu duchovného života z mariánskej úcty. Tí istí svätci zároveň priamo alebo nepriamo čerpali svoju duchovnú silu aj z úcty k sv. Jozefovi. Aj novodobé hnutia, ktoré majú svoj pôvod nie v náhlom vzplanutí, ale v Božom Duchu, prijímajú za prirodzenú súčasť svojej špirituality samozrejme Eucharistiu, mariánsku úctu, ale sa ukazuje, že stále viac budú stavať aj na úcte k sv. Jozefovi. Apriorne odmietanie osvedčených pilierov duchovnosti akoby chcelo predznamenať zánik zdanlivo účinných akcií, prúdov... Očakávanie: byť požehnaním pre tento svet, sa bude stále riadiť odporúčaním: „nepripodobňujte sa tomuto svetu...“ (Rim 12, 1). Každé pripodobenie sa svetu môže síce priniesť okamžitú pozornosť a zdanlivý úspech, ale nezorientovaným hrozí nebezpečenstvo duchovnej ujmy.1 „Choďte za Jozefom“ a vždy stretnete Ježiša a Máriu! Takto vždy nájdete Svätú Rodinu, v ktorej náručí sa nikto nestratí.
Zanedbanie náležitej duchovnej starostlivosti (aj sebavýchovy), bude raz volať na zodpovednosť takto (ne-)konajúcich služobníkov „nepravdy“ pred budúcimi generáciami, ale hlavne pred Bohom. Hoci skúsenosť ukazuje, že po mnohých rokoch už budú aktéri nepravdy nepostihnuteľní, a tak aj nejaké spätné posúdenie sa môže javiť ako zbytočné. To je bolesť ľudskej (-ne)spravodlivosti. Ale po tom istom čase sa odhalia aj verní svedkovia viery i charakterní svedkovia pravdy, ktorí sa pre toľkých ďalších môžu stať príkladom pri formovaní ich životného štýlu. 1 Tu nehovoríme o odmietaní nových spôsobov evanjelizácie, ale o nemenných princípoch života viery a duchovného života. Sv. Jozef má v nebi veľké slovo. Mohol veľa vyprosiť, ak by mal veľa prosebníkov tu na zemi. Ježiš dokázal zažať svetlo evanjelia cez dvanástich zapálených apoštolov. Čo všetko sa mohlo udiať v Roku sv. Jozefa na jeho príhovor, ukáže čas a hlavne večnosť, aký bol tento čas milostivý na zapálenie nového Božieho svetla v jednotlivých ľudských srdciach, ale aj v celom ľudskom spoločenstve. Niekedy sa tieto aktivity javia ako v známom príbehu o stále nariekajúcom človekovi, ktorý neustále vytýkal Bohu, že nikdy nevyhral veľkú sumu, až napokon dostal od Boha odpoveď, výzvu, aby si konečne kúpil lós. V našich rukách, úsiliach by to zaznelo asi takto: „Konečne prilož ruku k dielu aj ty, a otvor sa pôsobeniu Božej milosti. Nečakaj, že všetko za teba urobí niekto iný alebo že sa to urobí samo.“ Všetci sme podľa vzoru sv. Jozefa tiež určitými správcami majetku. V duchovnom slova zmysle, majetku nášho duchovného bohatstva, ktorého teplo - ako v každej rodine - udržiava žena a v Cirkvi Panna Mária. Preto vo veľkej dôvere k nej upierame svoj pohľad. V tajomstve Božieho plánu sa Boží Syn stal dieťaťom a tak sa stal členom ľudskej rodiny, Svätej rodiny a ľudského spoločenstva. Boh Otec zveril dieťa Ježiša najlepším opatrovníkom a ochrancom - Márii a Jozefovi. Keďže každý pokrstený sa stáva Božím dieťaťom, automaticky dostáva k ochrane vynikajúcu pomoc tých istých starostlivých ochrancov a pomocníkov, ktorí sa osvedčili v Ježišovom živote. Je len na nás, či podľa príkladu Ježiša – dieťaťa sa aj my budeme zaujímať o tak vynikajúcu pomoc, akú ponúkajú a poskytujú Mária a Jozef. Sme Božie deti v bezpečnej ochrane Márie a Jozefa. Pamätajme na to a buďme za to vďační. Ježiš „nemá šancu“ niečo odmietnuť, čo bude pre dobro nášho duchovného života, keď mu naše prosby predložia Mária a Jozef.

Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup

Článok uverejnený v časopise Duchovný pastier č. 10/2021, str. 460-468
Použitá literatúra:
CALLOWAY, D., H.: Zasvätenie sa svätému Jozefovi. Zachej.sk, 2021.
CRESPI, O., NEGRI, F.: Józef, człowiek, który prowadzi do Boga. Częstochowa, Święty Paweł, 2017.
GASNIER, M.: Józef milczący, Poznań, Flos carmeli, 2013.
HRABOVECKÝ, P; BARTEK, F. (ed): Jozef 2,1. Bratislava, Postoj media s.r.o., 2021.
MARTINEZ, R., L.: Józef słuchający. Poznań, Flos carmeli, 2014.
PIGULA, J. (ed): Žiť ako Jozef, Bratislava, Postoj media s.r.o., 2021.
PELANOWSKI, A.: Dom Józefa. Częstochowa, Wydawnictwo Paulinum, 2017.
SILVA, M., F.: Bóg wie lepiej. Kraków, Wydawnictwo AA, 2018.
Święty Józef, Edycja Świętego Pawła, Częstochowa, 2017.