PREČO NÁS PÁN VEDIE KRIVOĽAKÝMI CESTAMI? – 3. VN ned. / „B“ …
Milí spolubratia v kňazskej službe, milé sestry, drahí bratia a sestry, ktorí nás sledujete cez internet, zvlášť vy, mamy z Modlitieb matiek. Keď slávite svoje strieborné jubileum, za ktoré spolu s vami chválime Pána, oslavujeme ho a ďakujeme za celú požehnanú službu, ktorú konáte veľakrát značne neviditeľným spôsobom pre dobro celej našej krajiny spolu so svojimi rodinami. Všetkých vás pri tomto jubileu zvlášť pozdravujem. Prečítal som si, ako pred dvadsiatimi piatimi rokmi v apríli 1996 ste sa dve mamy – Anka a Jana „dali dohromady“. Mali ste predstavu o živote – ako to býva u každého človeka v rozbehu života – maľovali ste si svoju budúcnosť, ako aj obrazy svojich detí, svojich rodín. Vnímali ste dianie u nás i vo svete, okolie a nazvali ste ho „nepriateľovou krajinou“, pretože mnohé danosti okolitého sveta nenasvedčovali priazni vašej rodiacej sa idey o väčšie priblíženie sa k Bohu. Vo chvíli vízie ste možno netušili, ani veľmi neuvažovali o tom, že deti, ktoré by ste chceli mať na svoj vytúžený obraz, sa do tejto krajiny napokon rozbehnú a veľakrát sa ňou nechajú aj pohltiť. Áno, mali ste krásny a šľachetný úmysel. Ale o jednej vašej túžbe, túžbe vášho srdca vedel aj Pán. Bolo treba vstávať skoro ráno, skôr ako sa prebudia deti. Bolo teda treba skoro vstať a spoločne sa pomodliť za ne, za potreby rodiny, za potreby Cirkvi. Zároveň to bol aj čas, keď ste azda prebdeli noci pri chorých deťoch, a v skorom rannom čase, keď vaše deti už zaspávali, vy ste vtedy mali priestor na to, aby ste sa mohli modliť.
Dostali ste aj prvý list o Modlitbách matiek od zakladateľky Veroniky Williams z Anglicka. Bolo to isté pozvanie k vytváraniu modlitbových skupiniek, k spoločnej modlitbe raz do týždňa vždy v ten istý deň a v tú istú hodinu. Tak ste začali hľadať niektorý večerný termín, kedy by ste sa modlili. Ale ako už bolo spomenuté, siahli ste najskôr po citáte zo Svätého písma a čítali ste, ako zavčas ráno, na svitaní sa išiel Ježiš modliť a učeníci sa pobrali za ním (porov. Mk 1, 35-36). A tak ste začali aj vy ráno, v stredy o piatej – už zo spomenutých dôvodov, aj kvôli vašim deťom. Samozrejme, že vstávať k tejto modlitbe znamenalo už v noci mať určité napätie – ráno nezaspať, a vstať v stanovený čas. Iste ste museli v súvislosti s týmto predsavzatím zápasiť so vstávaním. Ale kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v Pánovom mene, tam je On prítomný (porov. Mt 18,20). Možno ste si na počiatku mysleli, že budete len vy dve, že sa nikto nepripojí, ale Pán mal predsa aj v tomto smere, aj v tejto vašej túžbe svoju predstavu, svoju víziu a svoj plán. Tieto modlitby boli silné, dovolili vám stretnúť sa so živým Bohom, ktorý má moc uzdravovať aj ťažko choré deti – či vo fyzickej alebo duchovnej oblasti. Ale pomaly ste odhaľovali, že uzdravovať treba nielen deti a tých okolo vás – vo vašej rodine. Spoznávali ste, že uzdravenie potrebujete aj vy samé. Nemali ste nejaké materiály, len ten spomenutý prvý list. Ale Pán veľakrát začína svoje diela práve takto – z nepatrného „horčičného semienka“.
Keď ste predkladali svoje prosby Pánovi, presne tak ako množstvo ďalších ľudí, prichádzali ste na to, že nie vždy dostávate očakávané odpovede a nie vždy dochádza k vyslyšaniu vašich prosieb. Keď sa k vám pridala mama Eva a začala hovoriť o modlitbe chvál, odrazu štýl prosebných, Bohu predkladaných modlitieb sa menil na neustálu oslavu a chválu Pána cez žalmy. Aj cez tento štýl modlitieb ste sa učili viac trpezlivosti, čakať na Pánov čas, kedy vstúpi výrazným spôsobom do vášho života. Zároveň ste stále viac spoznávali – okrem iného – aj to, že nie všetko, o čo prosíme, je napokon v zhode s Božou vôľou. Takto ste sa učili v pokore a v dôvere spoznávať neustálu Božiu lásku a trpezlivosť. Postupne začali prichádzať ďalšie mamy, navzájom ste sa obohacovali, prichádzali na modlitbové stretnutia so svojimi zraneniami a nejaké zranenia mala aj každá z vás. Ale to všetko ste vkladali do spoločných modlitieb chvál v plnej spontánnosti a slobode pred Pánom a On požehnával celé vaše snaženie. Všetky ste z týchto stretávaní v malých skupinkách, v skorých ranných hodinách, napokon odchádzali domov za svojimi rodinami, za svojou prácou, plné nádeje a obohatené zo stretnutia. Keď prišli aj ťažšie chvíle – čo prišli, lebo v živote každého prichádzajú – a každá ste viac spoznávali pravdu o sebe, čo veľakrát mohlo ešte väčšmi zraňovať, dochádzalo aj k deleniu skupiniek, aby sa zachoval základný potrebný počet členiek skupiny. Tak sa rodilo vaše dielo Modlitieb matiek, tak ako nejedno iné dielo. Rodilo sa z vašej túžby, vízie a z vašej ochoty. Ale sprevádzala ho aj ľudská neistota a hľadanie. Ale nad všetkým bola Božia istota a všetko sa dialo podľa Božieho plánu. A to aj napriek tomu, že ste mohli prežívať „krivoľaké“ cesty. Ale v konečnom dôsledku to bola jedna jediná cesta, vedúca k cieľu – k stretávaniu sa s Bohom.
Ak si dobre pamätáte, práve pred dvadsiatimi rokmi sme spoločne jednu takú krivoľakú cestu absolvovali s vašimi zástupkyňami a so zástupcom Modlitieb otcov. Ale aj táto krivoľaká cesta nás napokon priviedla k cieľu a spoločne sme prežili krásne chvíle vo Fatime. Priame účastníčky tejto púte si isto pamätajú, ako to začalo na letisku vo Viedni, keď meškali mamy z Českej republiky pre zápchu na cestách a ako sme začali naše stretnutie na letisku modlitbou a meditáciou. V útlej, tenučkej knižočke s úvahami o Panne Márii som mal pripravenú meditáciu. A hoci – opakujem – knižočka bola malá a útla zvolenú meditáciu som nemohol nájsť. Po márnom hľadaní som napokon siahol po meditácii, ktorá mi nejako „skočila“ do ruky. Bola to meditácia o úteku Svätej rodiny do Egypta. V tejto modlitbe bola naznačená „krivoľaká“ cesta Svätej rodiny pri úteku do Egypta. Chvíle a hodiny, ktoré nasledovali, nám ukázali, že aj my sme tak všelijako krivoľako cestovali cez rôzne zastavenia v európskych mestách až do Fatimy. Až po rokoch ste – vy mamy – samy priznali že ste sa čudovali, prečo som zvolil práve túto modlitbu či meditáciu. Ja som vám vysvetlil práve to, čo som pred chvíľou povedal, že vopred zvolenú meditáciu som nenašiel. Ale Pán Boh nám chcel takto ukázať, že aj cez tie „krivoľaké“ cesty nás vedie k sebe. Áno: „prečo tá meditácia?“
Koľko takých, „prečo“ bolo odvtedy? Koľko takých „prečo“ mali aj utekajúci učeníci do Emauz, ako sme to počuli v počiatočných vetách dnešného evanjelia. Ale títo navrátivší sa utečenci do Emauz, prichádzajú do spoločenstva apoštolov a začínajú im rozprávať, ako sa k nim cestou pridal neznámy, v ktorom neskôr pri lámaní chleba spoznali Pána. Ako im otváral Písma! Apoštoli ešte stále nerozumeli, nechápali, KTO to je, keď sa postavil do ich stredu a povedal im: „Pokoj vám“ a ukázal im ruky a bok. Dotknite sa ma… Dajte mi niečo zajesť…, to nie je duch to nie je mátoha. Mám predsa kosti, telo, veď inakšie by som ani nejedol. To by predsa nerobila mátoha (porov. Lk 24, 36-43). Ale tým všetkým bolo treba prejsť aj apoštolom. Aj vy, milé mamy ste veľakrát mali a máte podobnú skúsenosť. Ste možno ako tí utekajúci učeníci do Emauz – v neistote, máte mnohé sklamané, nenaplnené túžby. Ale vy, ktoré ste už 25 rokov alebo aj kratší čas v tomto modlitbovom hnutí, ste už dovolili, aby sa k vám Ježiš pridal a prihovoril. Začal vám otvárať Písma a vy sami ste si Písmo otvárali, pravidelne z neho čítali a ste sa modlili. Tým ste Ježiša aj viac spoznávali pri lámaní Chleba, pri poklonách. Takto premieňané a zoceľované Pánom ste už teraz vy tie, ktoré ďalším zneisteným a uboleným mamám prinášate zvesť o zmŕtvychvstalom Kristovi. Presne tak, ako keď emauzskí učeníci prišli k apoštolom a hovorili im o svojom radostnom stretnutí s Pánom. Ale apoštoli ešte stále mysleli, že je to duch, že je to mátoha. Aj vy, ktoré ste už prešli nejakou tou cestou k prichádzajúcim mamám alebo aj členom rodiny, ktorí sú pokrstení, pobirmovaní, možno aj zosobášení… odrazu zvestujete – ako svedectvo osobnej viery – že Ježiš Kristus už nie je „mátoha“, že to nie je duch, ale že on je živý! On je Pán, ktorý vás, nás všetkých sprevádza, hojí naše rany, odpúšťa nám hriechy. On je milujúci, pomáhajúci, sprevádzajúci. Vy o tom môžete svedčiť, lebo ste ho už stretli a tak ste ho spoznali. K takej veľkej životnej múdrosti vás priviedol Pán! Ježiš naozaj nie je mátoha, Ježiš nie je mŕtvy. Ježiš je živý! Koľká to životná múdrosť.
A práve tému múdrosti ste si zvolili aj pre tohoročné stretnutie Modlitieb matiek. Stretnutie je zasvätené Bohu Otcovi a múdrosti, ktorá bola pri ňom, keď tvoril svet. Takto ste sa modlili od počiatku za komunitu: „Prosíme ťa, Otče o tvoje sprevádzanie.“ Neskôr ste začali prosiť aj za svoju obnovu: lebo „u teba je múdrosť, ktorá pozná tvoje diela, ktorá bola prítomná, keď si tvoril zemský okruh. Ona vie, čo tvojim očiam lahodí a čo je správne podľa tvojich príkazov“ (Múd 9,9). Vybrali ste si modlitbu z Knihy múdrosti. Táto múdrosť je múdrosťou srdca. To nie je múdrosť naučených formúl a viet, je to dar Ducha Svätého. Pretože veľakrát sme pokúšaní hodnotiť situácie a robiť svoje rozhodnutia len podľa vlastných kritérií, potrebujeme dar Ducha Svätého, ktorý nám dovoľuje vidieť, počuť a konať Božím Duchom. Už to nie sú len naučené formule, ale je to vnímanie seba samého, okolitého sveta a potrieb v Božom Duchu. Nie je aktuálna odpoveď na všetky nastolené otázky, ale je to neustále hľadanie Božej pravdy vo svojom živote, ktorá nás všetkých vedie a sprevádza a dá nám poznať, čo potrebujeme v pravom čase. Teda Božia múdrosť nie je vychytralosť, vypočítavosť, ale to je plné vedomie toho, že Boh nás vedie a sprevádza v našom živote. Tak nás povzbudzuje aj Svätý Otec František v Liste chorým ešte z roku 2015. Pozýva nás, aby sme vnímali podľa Jóbových slov – očami, ktoré budú očami pre slepého, nohami, ktoré budú nohami pre chromého.
Je to veľmi aktuálne aj v tomto čase pandémie, keď hľadáme pomoc pre toľkých ďalších… Viete, o čom hovorím, lebo iste aj vy ste vo svojich rodinách boli dotknutí ťažkou skúškou pandémie. Na všetkých vás pamätám a vkladám vás do úmyslu svätej omše špeciálne v tomto Roku rodiny a Roku sv. Jozefa, ktorý bol taký obyčajný, jednoduchý a pokorný človek, ako každá z vás. Áno, dostal som a dostávam veľa podnetov od vás samých – ako vaše svedectvo. Od vás – jednoduchých, nenápadných, obyčajných žien – matiek, ktoré si dennodenne obetavo a s láskou konajú svoju službu pre celú svoju rodinu. Máte svoje rodiny a spolu tvoríte rodinu Modlitieb matiek. V prežívanom Roku sv. Jozefa i Roku rodiny môžete ešte viac cítiť, čo je to rodina. Zvlášť, keď sú si členovia rodiny navzájom oporou, vtedy ešte viac pocítite silu rodiny. Ale máte iste aj bolesti, svoje zranenia a vo svojich modlitbových skupinkách ich dávate spoločne do košíka – do jedného veľkého „batoha“ spoločných modlitieb. Viem, že tam máme svoje miesto aj my – biskupi, kňazi, zasvätení. Takmer všetci sme vyšli z kompletných rodín a vieme, aká je to hodnota a vklad pre kňazskú službu. V Roku Eucharistie a kňazstva slávenom v našej Rožňavskej diecéze, vás prosím o zvláštnu spomienku za terajších i nových kňazov pre našu diecézu. Vyšli sme z rodín a kňazi nesú obraz svojej rodiny. Ukazujú obraz, z akej rodiny kto vyšiel. Často sa to prejavuje v ich službe. Práve preto tu vidíme, aké je dôležité – ak chceme dobrých kňazov- potrebujeme dobré rodiny. Ak budú viesť rodiny dobrí kňazi, budú aj rodiny dobré. Všetci sa navzájom potrebujeme. Aj preto veľmi ďakujem a chválim Pána za Modlitby matiek, lebo som si istý, že z týchto modlitieb matiek sa veľa ujde i nám – biskupom a kňazom. Milé mamy, na záver dovoľte, aby som vám prečítal list, ktorý som vám adresoval k vášmu jubileu ešte 5. novembra 2020:
„Drahé mamy Hnutia modlitieb matiek! Mama – najkrajšie oslovenie v každom jazyku, najmä z úst malých detí. Dojemné oslovenie v každom veku. Koľko hlbokého citu je v oslovení, ktoré sa vyriekne nad jej hrobom. Nad hrobom mamy, ktorá dala i obetovala život. Ako veľmi však treba ďakovať mame, ktorá nás naučila modliť sa a zapálila iskru viery v našich srdciach. Ako veľmi treba ďakovať Pánovi za mamy, ktoré sa modlia spolu už 25 rokov v Hnutí modlitieb matiek za osobné potreby a problémy, zvlášť za svoje deti, za potreby rodín, kňazov, biskupov, Svätého Otca. Za problémy krajín celého sveta, Cirkvi a neustále zvelebujú Pána za všetky jeho dobrodenia. To ste vy, modliace sa mamy v Modlitbách matiek, ktoré takto meníte seba i nás všetkých. 25 rokov vašich modlitieb v Hnutí štartuje, otvára ďalšiu etapu vašej pomoci tomuto svetu. Aj do ďalších rokov zverujem vaše materstvo Mame všetkých mám – Panne Márii. A vaše modlitby tej istej Mame, ktorá je aj učiteľkou modlitby. Jedno i druhé sa nádherne prejavilo na Ježišovi – jej Synovi. To vyprosujem i vám všetkým v Modlitbách matiek, aby láska vášho materstva a pokora vašej modlitby sa prejavili na všetkých, za ktorých s láskou a dôverou prosíte. K tomu vám, vašim rodinám a všetkým, za ktorých sa modlíte žehnám.“ Amen.