Rožňavu navštívili predstavení seminárov z Ríma, Čiech, Moravy a Slovenska
26. júna navštívili Rožňavu predstavení seminárov z Ríma, Čiech, Moravy a Slovenska v rámci svojho už 34. stretnutia, ktoré sa konalo v dňoch 23.-26.6.2025.
Najskôr sa konala prehliadka Katedrály Nanebovzatia Panny Márie. Po nej nasledovala v katedrále sv. omša, ktorej hlavným celebrantom bol rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik. Okrem prítomných kňazov zo seminárov, ktorých počas ich stretnutia sprevádzal a organizačne viedol rektor Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach Štefan Novotný, koncelebrovali aj generálny vikár Jozef Markotán, rožňavský farár a dekan Patrik Balázs a kancelár biskupského úradu Peter Kovalič.
Mons. Stolárik v homílii vyzdvihol význam pravidelných stretnutí predstavených seminárov a dôležitosť ich poslania a služby. Z Božieho slova upriamil pozornosť na skúšku, ktorou prechádzal Abrahám. On nielen dôveroval v Pána, ale sa aj sťažoval na Pána, lebo aj napriek Božiemu prisľúbeniu stále nemal potomstvo.
V duchovnej rovine sa stretávajú biskupi, kňazi s podobnou bolesťou a otázkami, keď vnímajú, ako sa semináre nenapĺňajú a prichádza otázka: Pane, vari si odňal od nás svoje požehnanie? A možno to Pánu Bohu trochu aj vyčítajú. Po všetkých námahách sa nachádzame v takejto situácii – nemáme v seminároch dorast v potrebnom počte. Boh však nevyčíta ani Abrahámovi, ani nám naše zneistenia, otázky, ale znova obnovuje svoj sľub: „Bude z teba veľký národ“ a pre nás: aj zo seminárov vyjde veľké Božie požehnanie. Treba sa obrniť trpezlivosťou a dôverou, čo však neznamená, že nebudú prichádzať určité zneistenia, pochybnosti. Boh nás však bude stále viesť a sprevádzať, prihovárať sa k nám, tak ako to robil voči Abrahámovi.
V homílii hovoril aj o bývalom seminári, ktorý bol v Rožňave postavený začiatkom 19. storočia (r. 1814), o vývoji jeho významu od bohosloveckého učilišťa, cez seminár v pravom slova zmysle až po rozšírenú činnosť slúžiacu permanentnej formácii kňazov. Seminár dal postaviť biskup Ladislav Eszterházy (1810-1824), ktorý obdivuhodne vystihol aj potrebu zriadenia tried filozofického lýcea ako predprípravy pre štúdium filozofie bohoslovcov. Biskup Ján Scitovský (1828-1839) seminár zväčšil, biskup Vojtech Bartakovič (1844-1850) obnovil seminár po požiari, biskup Ján Ivánkovits (1896-1904) znova obnovil a zväčšil seminár. Po vzniku Prvej československej republiky, vláda v Prahe nebola naklonená ani Rožňavskej diecéze a od roku 1919 bolo počuť poplašné správy, že Rožňavská diecéza bude zrušená. Po nástupe diecézneho biskupa a mučeníka Michala Bubniča (1925-1945) rožňavský seminár takmer už „odsúdený na smrť“ pre nedostatok dorastu, sa zaplnil. Aj kňazi tu dostali možnosť exercícií a iných duchovných aktivít. Svätý Otec Pius XI. si dvakrát vyžiadal príchod biskupa Bubniča na audienciu do Vatikánu, aby si vypočul referáty o Katolíckej akcii, ktorej pôsobenie biskup múdro vypracoval a realizoval nielen v Rožňave, ale v celom Československu. Veľmi mu záležalo na mládeži a jej formácii. Jeho invenciou sa založilo a prekvitalo na Slovensku Združenie katolíckej mládeže. Rožňavský seminár, ktorý ešte pred pár rokmi pre nedostatok dorastu sa zdal odsúdený na smrť, sa počas požehnaného účinkovania biskupa Bubniča opäť zaplnil. Bolo to zvláštne Božie požehnanie, prejavujúce sa aj v náraste duchovných povolaní. Keď Rožňavu zabrali Maďari, slovenskí bohoslovci prešli študovať na Spišskú Kapitulu. Seminár fungoval až do zrušenia komunistami. Rožňavskí bohoslovci študovali od roku 1990 na Spišskej kapitule až do roku 2015. Od tohto roku sa na kňazstvo pripravujú v seminári v Košiciach. Budova bývalého seminára v Rožňave stojí, potrebuje rekonštrukciu, ktorá uvíta štedrých dobrodincov a modlitby za obnovenie tejto budovy, z ktorej vyšli mnohí kňazi.
Negatíva nás nemajú viesť k nečinnosti, ale mobilizovať sily. Treba sa starať o dobré stromy, ktoré prinášajú dobré ovocie. Evanjelista nás varuje pred falošnými prorokmi, ktorí sú aj veľmi rafinovaní. Najlepší recept na každú formu rafinovanosti je ísť v mene Pána zástupov, vedení Duchom Svätým. Nepodceňovať osvedčené duchovné praktiky. Dobré ovocie treba vždy aj vhodne „uskladniť“, čo je v obraze vyjadrená permanentná formácia, aby aj práca v seminári nevychádzala nazmar, ale hlavne, aby kňazi plnili svoje povolanie a poslanie.
Otec biskup zakončil homíliu prianím: „Nech Pán žehná vaše dobré úmysly a iniciatívy. Som rád, že nachádzate k sebe cestu a odovzdávate si skúsenosti. Nech Pán žehná vás i vašu službu a pomáha prekonávať každú formu zneistenia.“
Po sv. omši sa účastníci stretnutia presunuli na biskupský úrad, kde ich čakala prehliadka rezidencie, počas ktorej ich vedúca diecézneho archívu Silvia Lorinčíková oboznámila s priestormi a historickými faktami vzťahujúcimi sa na miesto i udalosti.
Spoločný obed, ktorý bol príležitosťou aj na spontánne rozhovory, zakončil návštevu predstavených seminárov v Rožňave.