Slávenie Veľkonočného trojdnia a Veľkonočnej oktávy v Rožňave v Jubilejnom roku 2025
Štvrtok Pánovej večere 17. apríla
Svätú omšu v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie celebroval rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik.
V homílii sa zameral na Eucharistiu. Spomenul eucharistický zázrak, ktorý sa udial v Avignone 14. 9. 1226, kedy vody veľkej záplavy, ktorá vnikla aj do kostola, kde bola Eucharistia vystavená k poklone, sa rozostúpili a Oltárnej sviatosti sa ani nedotkli, takže k Eucharistii bolo možné prejsť suchou nohou a odniesť ju zo zaplaveného kostola. K dvetisíc rokom putovania Cirkvi patrí aj Eucharistia. Dvetisíc rokov sa slávi svätá omša a sprítomňuje sa Ježiš prítomný pod spôsobom chleba a vína. Eucharistia je nepochopiteľná a nevysvetliteľná, ale predsa je to živé telo a krv Ježiša Krista. Je to ten istý Ježiš. Boh vie, prečo sa niekedy udejú eucharistické zázraky a prečo sa nedejú podľa vôle ľudí.
Eucharistia, ktorú nám Ježiš zanechal, je Chlieb života, a tam, kde sa praktizuje a prehlbuje úcta k Eucharistii, sa ľahšie prekonávajú škodlivé faktory, ktoré ničia duchovný život a získava sa oveľa väčšia sila a odolnosť duchovného života tam, kde konkrétny človek pravidelne pristupuje k Eucharistii a prijíma ju, kde sa adoruje eucharistický Kristus. Hovoril aj o veľkej potrebe kňazov, lebo jedine vysvätený kňaz môže premieňať chlieb a víno na telo a krv Pána Ježiša. Zdôraznil potrebu hovoriť v rodine o kňazstve. Ak však chlapci počúvajú stále len negatívne veci o kňazoch, isto nezatúžia stať sa kňazmi. Žiaľ, málo sa hovorí o tých kňazoch, ktorí verne slúžia vo svojom povolaní.
„Kňazi sú v rámci Jubilejného roka pozvaní a vyzvaní na záver dnešnej večernej svätej omše, po prenesení Eucharistie na bočný oltár, na znak Ježišovho utiahnutia sa do Getsemanskej záhrady, vykonať si, pomodliť sa osobnú vigíliu za povolanie kňaza. To chceme urobiť v celej našej diecéze. Je to veľmi osobný okamih každého kňaza – byť s Ježišom v osamotenosti, keď ho všetci opustili. Tak môže každý kňaz prežiť spolu s Ježišom svoju opakovanú osamotenosť a posilniť sa. Som osobne rád, že aj ja dnes môžem tento úkon vykonať spolu s vami, veriacimi, bratia a sestry, pred Eucharistiou, lebo Cirkev žije z Eucharistie a teda každý veriaci, aj kňaz, aj biskup má žiť z Eucharistie.“
V rámci slávenia svätej omše otec biskup umyl dvanástim mužom nohy a po skončení slávenia boli pozvaní s ním na spoločnú večeru.
Sv. omšu možno nájsť v archíve Rádia Lumen, ktoré ju vysielalo v priamom prenose. (https://www.lumen.sk/relacie/modlitba/emauzy-sv-omsa-18-00.html).
Piatok utrpenia Pána 18. apríla
V ranných hodinách sa v rožňavskej katedrále konala spoločná modlitba Liturgie hodín za účasti otca biskupa, kňazov, bohoslovcov, zasvätených a veriacich, medzi ktorými nechýbali mladí. Následne o 10,00 h nasledovala modlitba Krížovej cesty s názvom Pútnici nádeje, ktorú napísal otec biskup Stanislav Stolárik v tomto Jubilejnom roku. Pre nepriazeň počasia sa nekonala na Rožňavskej kalvárii, ale v Kostole sv. Anny. Pobožnosť krížovej cesty viedol otec biskup.
Obrady Veľkého piatku za začali o 15,00 h. Hlavný celebrant Mons. Stanislav Stolárik sa v homílii zameral na príčiny a následne na prejav Judášovej zrady. Keď Ježiš pri Poslednej večeri predpovedal, že jeden z jeho najbližších – z apoštolov ho zradí, postupne sa pýtali: „Pane, som to ja?“... Judáš sa Ježiša tiež opýtal, ale oslovil ho: „Rabbi, som to ja?“ Nazval ho učiteľom. Hoci sa to zdá zanedbateľné, v tomto kontexte to však znamenalo veľa. Už nepovažoval Ježiša za svojho pána. Keď apoštoli Ježiša oslovovali „pane“, tento titul prináležal tomu, ktorý bol považovaný za Mesiáša, za Boha. Judáš už akoby Ježiša vo vedomí degradoval: „ty už pre mňa nie si Mesiáš, ty si už len jednoduchý učiteľ, jeden z mnohých ďalších učiteľov“. Videl, že Ježiš nenapĺňa očakávania, ktoré aj on do neho vkladal, tak prečo by mal naďalej patriť k nemu? „Si len jednoduchý učiteľ!“ Ale aj vo vzájomných vzťahoch ľudí platí to isté. Ak niekoho vo svojom vnútri degradujeme a nepreukazujeme mu tú úctu, ktorá mu patrí, nie je problém mu ublížiť. Judáš toto dokonal vo svojej mysli, vzal všetko do vlastných rúk a konal podľa vlastného rozumu, aby dosiahol to, čo chcel. Ak sa človeku v akomkoľvek postavení, poslaní neprizná jeho dôstojnosť a úcta s rešpektom toho, akú úlohu zastáva, nie je problém mu ublížiť, či je to Svätý Otec, biskup, kňaz, zasvätená osoba, rodič, ktokoľvek... Ak sa neuzná, že každá ľudská osoba má svoju dôstojnosť od Boha, od okamihu počatia po prirodzenú smrť, nie je problém človekovi ubližovať, ba ho aj zabiť. Treba hľadať tú liečivú silu, ktorá pomôže každému jednému z nás ošetriť zranenia, vyliečiť ich a napokon dospieť k zmiereniu. O tom je každý jubilejný rok. Prvým krokom k náprave býva uznanie si viny a prebudenie túžby nielen získať odpustenie, ale aj odpustiť tým, ktorí nám ublížili. „Preto dnes, na Veľký piatok v našej diecéze, všade, kde sa konajú tieto obrady, je každý kňaz zaviazaný, pod odhaleným krížom vykonať odprosujúci úkon, v ktorom sa všetci priznáme k svojim previneniam a vzbudíme v sebe ľútosť nad všetkým zlým, čoho sme sa dopustili. Urobíme tak ‒ a toto si uvedomme – pred umučenou tvárou nášho Pána. Aby po našich slovách odpustenia a ľútosti sme počuli, ako on prosí Otca: „Otče, odpusť im“. To je veľká sila. Sila modlitby a prosby Ježiša Krista z kríža: „Otče, odpusť im“. A my v rámci odprosujúceho úkonu budeme prosiť: „Odprosujeme ťa, Pane“. Pán Ježiš prosí: „Odpusť im, lebo nevedia, čo robia, nevedeli, čo urobili“. Možno veľakrát to bolo v našom živote práve tak. Nekonali sme uvážene, nevedeli sme, čo robíme, ale teraz by bolo naozaj veľmi vhodné, keby sme odprosovali nielen za to, čo sme urobili z nevedomosti, ale aj za to, čo sme urobili vedome a dobrovoľne. Vieme veľmi dobre, že sme tak slabí, že robíme veľa vecí aj vedome a dobrovoľne. Vložme úprimnosť svojho srdca do odprosujúceho úkonu a nebojme sa povedať Pánu Ježišovi: Odprosujeme ťa, Pane, za všetko čoho sme sa dopustili, či už vedome alebo dobrovoľne, lebo dôverujeme v tvoje milosrdenstvo. Amen.“
Po odhalení kríža viedol otec biskup odprosujúci úkon, ktorý bol silným vyjadrením pokánia, odprosenia a prosby o Božie milosrdenstvo. Kríž si veriaci uctili počas obradov a Boží hrob bol v Rožňave prístupný pre poklonu Eucharistii a krížu, a modlitbu v piatok a od ranných hodín na Bielu sobotu až po Veľkonočnú vigíliu v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie.
Biela sobota 19. apríla
V ranných hodinách sa v rožňavskej katedrále opäť konala spoločná modlitba Liturgie hodín. K Božiemu hrobu, a k poklone Eucharistii a krížu počas dňa prichádzali veriaci, pričom bolo potešiteľné vidieť zvlášť rodiny s malými deťmi, ktoré sa od svojich rodičov učili vzdať úctu a lásku ukrižovanému Ježišovi.
Veľkonočná slávnostná vigília sa začala o 19,30 h pred katedrálou obradom svetla a pokračovala ako prejav slávenia tajomstva veľkonočného víťazstva nášho Vykupiteľa Ježiša Krista. Po Liturgii slova, počas ktorej boli prečítané všetky čítania tejto slávnostnej vigílie, v úvode homílie otec biskup pripomenul, že len pri Kristovom hrobe môžeme pochopiť veľmi hlboké tajomstvo života a smrti. Smrťou sa neskončilo všetko ani s Ježišom a neskončí sa ani s nami.
Ježiš Kristus chce vstúpiť do života každého jedného z nás. To je nádej, a my poznáme nádej. Je ňou Ježiš Kristus! Ak by sme ostali len pri Veľkom piatku, ostali by sme len pri veľkopiatkovej bolesti a možno by sme povedali: „To je naozaj koniec“. Ale veľkonočné ráno zabúda na bolesť, lebo Ježiš je živý. Možno sa pokúsiť porozumieť to podľa slov sv. Jána apoštola, ktorý píše, že každá matka, ktorá prinesie na svet dieťa, zabúda na bolesti, ktoré príchod nového života sprevádzali, pre radosť, že prišiel na svet človek. Ale bez tej predchádzajúcej a sprevádzajúcej bolesti by sa tak nestalo. Avšak bolesťou sa všetko neskončilo. Je tu nová radosť z nového života – Ježiš vstal zmŕtvych! Všetko sa završuje v novom živote, v Ježišovi Kristovi. Preto spievame radostné „Aleluja“, lebo Ježiš vstal zmŕtvych, a v ňom vstávame aj my všetci.
Obrad vzkriesenia a procesia s Eucharistiou okolo katedrály na záver Veľkonočnej vigílie mocne pripomenula lásku žehnajúceho Ježiša celému mestu i diecéze.
Veľkonočná nedeľa 20. apríla
Najväčšej slávnosti liturgického roka predsedal otec biskup Stanislav, ktorý tak ako aj v predchádzajúce dni, privítal na svätej omši všetkých domácich, ale aj tých, ktorí prišli do Rožňavy na sviatky, alebo mestom prechádzajú. V tento deň otec biskup prečítal pastiersky list, ktorý napísal na túto nedeľu a číta sa v celej diecéze.
(Jeho text možno nájsť v odkaze
https://www.burv.sk/pastiersky-list-na-velkonocnu-nedelu---20-aprila-2025-a37-1414).
Pondelok vo Veľkonočnej oktáve 21. apríla
V tento deň sme všetci v bázni pred Pánom, darcom života, prijali správu o odchode milovaného Svätého Otca Františka k nebeskému Otcovi. Ešte včera celý veriaci svet prežíval radosť z požehnania Urbi et orbi, ktoré Svätý Otec udelil a potom sa rozlúčil s nami obídením v papamobile okolo Námestia sv. Petra.
Náš otec biskup o hodinu po príchode správy o odchode Svätého Otca do večnosti, prišiel do Kostola sv. Anny v Rožňave, kde máva už tradične na veľkonočný pondelok svätú omšu pre maďarsky hovoriacich veriacich. Témou jeho homílie boli spomienky na zosnulého Svätého Otca.
„Správa o odchode Svätého Otca Františka hlboko vstúpila do mojej duše, iste aj do vašich sŕdc a do sŕdc miliónov, ba iste vyše miliardy ľudí. Prečo? Pretože bol pápežom chudobných a pápežom nádeje. Neustále nám zdôrazňoval práve jedno a to isté; to, čo bolo podstatné a robil to jasnou, zrozumiteľnou rečou.“
(Výňatok z homílie, nájdete na odkaze https://www.burv.sk/kondolencia-mons-stanislava-stolarika-pri-umrti-svateho-otca-frantiska-a7-1419#inline ).
Vyzval veriacich k modlitbe za dušu pápeža Františka a k prosbám za voľbu nového pápeža.
V sobotu vo veľkonočnej oktáve 26. apríla
sa malo v Brezne konať Jubileum mladých Rožňavskej diecézy. Hoci podujatie bolo už pripravené, z rozhodnutia rožňavského biskupa Mons. Stanislava Stolárika sa Jubileum mladých zrušilo. Dôvodom bol pohreb Svätého Otca Františka, ktorý sa uskutočnil v ten istý deň. Diecéza týmto vyjadruje úctu a spolupatričnosť s celou Katolíckou cirkvou v čase rozlúčky s Petrovým nástupcom.
Napriek tejto zmene nebude mladým chýbať príležitosť prežiť duchovné spoločenstvo v rámci Jubilejného roka. Jubileum mladých sa presúva a spojí s Jubileom rodín, ktoré sa bude konať v Rožňave v sobotu 17. mája 2025. Očakáva sa, že toto spoločné slávenie prinesie požehnané ovocie pre celé diecézne spoločenstvo, obzvlášť pre rodiny a mladú generáciu, ktorá je budúcnosťou Cirkvi.
Organizátori vyzývajú všetkých, ktorí sa pripravovali na jubileum v Brezne, aby si nový dátum a miesto poznačili do svojich kalendárov a spoločne prišli prežiť deň radosti, viery a jednoty v Rožňave.
2. veľkonočná nedeľa – Božieho milosrdenstva 27. apríla
Jubilejná diecézna púť v Cinobani: V znamení milosrdenstva, pokoja a nádeje
V Diecéznej svätyni Božieho milosrdenstva sa v Nedeľu Božieho milosrdenstva uskutočnila jubilejná diecézna púť, ktorá pritiahla veriacich z rôznych častí diecézy.
Kostol sa naplnil ctiteľmi Božieho milosrdenstva, medzi ktorými nechýbali ani rodiny s deťmi a mladí. Podujatie sa nieslo v duchu duchovnej obnovy, modlitby a silného posolstva milosrdenstva, ktoré zaznelo z úst diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika, ktorý bol hlavným celebrantom slávnosti.
Viac na odkaze: https://www.burv.sk/jubilejna-diecezna-put-v-cinobani-v-znameni-milosrdenstva-pokoja-a-nadeje-a6-1428
