Naša vlasť je v nebi - posledná rozlúčka s vsdp. ICDr. Istvánom Vadkertim
„Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.“ (Flp 3,20-21) Tieto slová sa niesli dňami poslednej rozlúčky s naším zosnulým ICDr. Istvánom Vadkertim, PhD., súdnym vikárom, čestným kanonikom a farárom Farnosti Krásnohorské Podhradie.
Počas zasneženého dňa 24. januára 2024 sa naplnil do posledného miesta Farský kostol Všetkých svätých vo Farnosti Krásnohorské Podhradie, v jeho poslednej spravovanej farnosti. Počas slávenia pohrebnej svätej omše za nášho spolubrata Istvána bolo prítomných viac ako sedemdesiat kňazov z rôznych slovenských diecéz a mnoho veriacich. Mons. Stanislav Stolárik, diecézny otec biskup, vo svojom záverečnom príhovore pripomenul slová Marty z evanjelia, ktorá smútila za svojim mŕtvym bratom Lazárom: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ (Jn 11,21) Poukázal na veľkosť nádeje, ktorú môžeme mať - život človeka sa smrťou nekončí, ale iba mení. S naším zosnulým bratom nás čaká stretnutie v nebi. V túto skutočnosť pevne veríme, ako to veril i náš zosnulý spolubrat István, keď toľkokrát sám držal vo svojich rukách Jeho Telo, ktoré je pravým dôkazom večného života.
V nasledujúci deň, 25. januára 2024, slávil otec biskup svätú omšu spojenú s pohrebnými obradmi v rodnej obci Rúbaň (Nitrianska diecéza), kde boli jeho telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne.
V tento deň slávi Cirkev sviatok Obrátenia apoštola Pavla. Práve z týchto liturgických textov otec biskup vo svojom príhovore citoval otázku Ježiša apoštolovi Pavlovi: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ (Sk 22,7) Túto otázku však vyjadril iným spôsobom, vlastným životu nášho spolubrata Istvána: „Prečo ma nasleduješ?“ Otec biskup zakončil, že na túto otázku môže každý z nás každý deň nachádzať svoju vlastnú odpoveď, avšak spolubrat István ju už môže zodpovedať priamo Ježišovi, tvárou v tvár, pred ktorého sa raz postavíme aj my ostatní.
V príhovore si zaspomínal taktiež na svoju nedávnu spoločnú cestu do Maďarska, 29. a 30. apríla 2023, pri príležitosti návštevy Svätého Otca Františka, počas ktorej ho v Budapešti sprevádzal náš spolubrat István. Jeho bezprostrednosť a pomoc pri komunikácii v maďarskom jazyku, večerná návšteva centra mesta s vysvetlením dôležitých miest boli pamätnými momentami, ktoré si otec biskup dodnes nesie z tejto spoločnej cesty za nástupcom apoštola sv. Petra.
Náš spolubrat v kňazskej službe István Vadkerti „rýchlo chodil, rýchlo jedol, rýchlo sa modlil... rýchlo odišiel z tohto sveta a preto asi aj rýchlo došiel do cieľa“, ako úsmevne spomenula vo svojom rozlúčkovom prejave jeho neter. Taktiež spomenula na jeho posledné slová: „Som smädný“, ktoré podľa nej neboli vyjadrením len pozemského smädu ale skôr pripomínali posledné Ježišove slová na kríži. Aj v utrpení na konci života mu bol podobný a veríme, že je mu podobný v sláve teraz už i v nebi.
Drahý spolubrat István, odpočívaj v pokoji!
Autor textu: Peter Kovalič
Autori fotografií: Mária Lilková, Marián Tomašov
