10. katechéza - Výročie diecézy - október
Eucharistia - neustála pripomienka jubilea
Úvod – Jubileum
Jubileum v živote jednotlivca alebo nejakej skupiny znamená pripomínanie, objavovanie, upevňovanie a rozvíjanie vlastnej identity. Pri jubileu si jednotlivec alebo skupina môže uvedomiť akoby v širšom pohľade vlastný život alebo existenciu a vidieť ju v novom svetle.
Avšak jubileum len z pohľadu pozemského života znamená len akési ľudské pozastavenie, má akúsi nedostatočnosť. Niekedy nám dokonca otvorí cestu k pretvarovaniu. Napríklad, keď chválime jubilanta, aký má krásny vek, no pritom nikto z mladších by si to s nim nevymenil. V začiatkoch svojej pastoračnej služby - mal som vtedy asi tridsaťpäť rokov - som sa v škole zúčastnil oslavy jubilea 50-ky jednej učiteľky. Boli tam všetci zamestnanci a aj hostia z iných škôl. Sedel som pri hosťoch. Mali asi toľko, koľko ja. Dcéra spomínanej jubilantky, žiačka deviateho ročníka, jej zarecitovala báseň a potom pogratulovala s vyzdvihnutím jej nádherného veku päťdesiatych rokov. Zrazu vedľa mňa zaznelo šepotom: „Chudera!“. Povedala to mladá učiteľka svojej susede ako skutočný názor na predstavu, že máte „tak veľa“ rokov.
Podobne je to aj s jubileom našej rožňavskej diecézy. Nič podstatné sa nemení štrukturálne, ani neoslavujeme nejaké viditeľné úspechy, avšak uvedomujeme si s väčšou hĺbkou a vďačnosťou uprostred svojich podmienok , že diecéza ako konkrétna partikulárna porcia Božieho ľudu je pre nás prostredím a darom, v ktorom prežívame všetky podoby služieb a vzťahov. Spolu s pastierom ako obrazom Krista, s ostatnými kňazmi a diakonmi, s laikmi rôzneho veku a zamerania a zasvätenými osobami prežívame blízke spoločenstvo Pánových učeníkov a dovoľujeme tak, aby nám v pozemskom živote, preniknutom spoločenstvom viery, nechýbala žiadna milosť a dar.
Eucharistia – neustála pripomienka jubilea
Je iná a vážna vec, keď si uvedomíme, že jubileum nejako súvisí s Bohom a jeho dielom. Vtedy musíme skôr načúvať, byť pozorní a nechať vypovedať samotného strojcu a pôvodcu jubilea, ktorý nás tým vťahuje do spolupráce, vďačnosti a prisľúbenia. Keď Pán Ježiš vystúpil verejne v synagóge v Nazarete, citoval proroka Izaiáša o vyhlásení milostivého (jubilejného) roka ako naplnenia prisľúbení. V tomto svetle neustálej platnosti tohto stavu má Cirkev svoju dynamiku a neustálu dôveru šíriť evanjelium Ježiša Krista a zakladať nové spoločenstvá Pánových učeníkov. V tomto zmysle aj založenie našej diecézy chápeme ako súčasť Pánovho prisľúbenia – choďte a hlásajte, učte a krstite (Mt 28) a Ja som s vami po všetky dni. Toto sa napĺňa v neustálom slávení Eucharistie, v živom pôsobení každého cirkevného spoločenstva ako súčasti partikulárnej Cirkvi. Doba sa mení, politické a spoločenské prostredie sa mení, ale Pán je ten istý. Telo a Krv, znamenie Jeho reálnej prítomnosti v dejinách ale aj v danej chvíli na danom mieste, neustále uskutočňuje rozmer jubilea vyhláseného Kristom. Preto sme vďační, bez ohľadu akými ťažkosťami prechádzala naša diecéza alebo aké ťažkosti musí prekonávať teraz.
Eucharistia – cesta k zrelosti
Cirkev je len jedna. Cirkev je Jeho Telom a On je jej Hlavou. Keď sa znova rodíme pre večný život krstom, stávame sa súčasťou jubilea, ktoré vyhlásil. Cirkev je len jedno Telo, avšak preniká dva rozmery: pozemský aj večný. A takto prechádza dejinami. Teraz, v tejto chvíli a na tomto konkrétnom mieste v našej partikulárnej Cirkvi sme tu my. Pán tu iných nemá. Preto sme Ním volaný presadzovať jeho kráľovstvo tam, kde žijeme. To sa nezaobíde bez námahy, súženia, obetí. Žiť vierou je aj obeť, pretože viera prekonáva svet a telo. Žijeme duchom, aby sme nepodliehali žiadostiam tela (Gal 5, 16), žijeme vierou, aby sme neboli ovládaní svetom (1Jn 5, 4). V tom nám je neustálym majákom Eucharistia, ktorá dennodenne žiari ako svetlo v temnotách a stáva sa pokrmom, ktorý nás vedie k zrelosti viery. Znova nás intímne spája s Tým, ktorý nás povoláva a ponára do tajomstva jubilea. Času, keď uprostred sveta zakusujeme príchuť večného života. Tento duchovný stred si teraz oveľa viac uvedomujeme aj v súvislosti s našou rožňavskou diecézou, keď slávime jej jubileum.
Eucharistia – znamenie budúcnosti
Eucharistia je to, čo nás neustále udržuje a čo pomohlo aj v našej diecéze prekonať všetky protirečenia. S vďačnosťou si uvedomujeme ten vzácny dar, ktorým je naša diecéza ako porcia Božieho ľudu. Ako po všetky generácie aj za často nedostatku kňazov nám práve autorita tejto partikulárnej Cirkvi zabezpečovala a zabezpečuje na každom mieste život, ktorý prúdi zo spoločenstva Božieho ľudu uskutočňované slávením Eucharistie. Ako nás práve Eucharistia motivuje prekonávať všetky obmedzenia a kráčať ďalej. Ako nám práve toto tajomstvo – Kristus uprostred nás – dáva silu a chuť hľadať vždy nanovo Jeho moc a pomoc v každom čase. Preto sme vďační aj za budúcnosť, ktorá sa ako semienko zasiala zriedením našej diecézy. Diecézy, ktorá je naša, je tu pre nás a zároveň ju udržujeme a tvoríme ďalej v nádeji do budúcnosti.
Katechézy pre Jubilejný rok 2025 - 11. Pútnici na ceste k večnej nádeji - november
14 novembra, 2025
Slávenie Veľkonočného trojdnia a Veľkonočnej oktávy v Rožňave v Jubilejnom roku 2025
30 apríla, 2025