8. katechéza - Výročie diecézy - august
Mládež a výchova – Zakorenení a odolní voči búrkam
Tento rok prežívame v našej Rožňavskej diecéze mimoriadny čas milosti. Slávime veľké jubileum – 250 rokov od jej založenia. V júlovej katechéze sme sa pozerali na naše deti ako na malé sadenice olivovníka, ktoré potrebujú čas, trpezlivosť a dobrú pôdu.
Uprostred horúceho augusta, v čase táborov, pútí a vrcholiacich letných dní, sa náš pohľad presúva k mládeži. Mladý človek už nie je len malá sadenica v kvetináči. Stáva sa samostatným stromom, ktorý vystupuje z ochranného tieňa rodičovského domu a začína čeliť vlastným búrkam. Je mnoho podnetov, ktoré sa mu ponúkajú a vzorov, ktoré neraz sa odhodlá nasledovať v dobrej viere. Mladí potrebujú mnoho síl, aby odolali tlaku okolia a boli verný svojej identite, aby sa nestali fotokópiou. A práve veľmi pekný odkaz zanechal mladým, ale aj nám skôr narodeným Sv. Carlo Acutis, patrón mládeže a internetu.
Carlo bol obyčajný chlapec 21. storočia – hral hry, mal rád futbal, rozumel počítačom. No kým jeho rovesníci na sociálnych sieťach riešili len to, ako sa zapáčiť druhým, Carlo mal hlboko zapustené korene v Eucharistii. Hovorieval známu vetu: „Všetci sa rodia ako originály, ale mnohí zomierajú ako fotokópie.“ Keď sa ho spolužiaci pýtali, prečo nechodí s davom a prečo trávi čas v kostole, nedal sa znechutiť ani vysmiať. Bol ako zelený olivovník v lete – neustále svieži a verný sám sebe. Carlo ukázal, že mladý človek môže žiť v modernom svete a pritom nemať plávajúce, ale pevne zakorenené srdce v Kristovi.
Aj tento mesiac pokračujeme s biblickým obrazom zo Žalmu 128: „Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola.“ (Ž 128, 3)
1. Korene, ktoré prežijú aj letné sucho
Olivovník je jedinečný strom. Na rozdiel od iných drevín dokáže prežiť v nehostinných, kamenistých podmienkach a odolá aj najtvrdším letným suchám či búrkam. Aké je jeho tajomstvo? Jeho korene. Korene olivovníka totiž siahajú hlboko pod povrch, kde čerpajú vodu aj vtedy, keď je zem na povrchu úplne spálená slnkom.
Mladí ľudia dnes čelia obrovským búrkam:
- Tlaku sekularizácie a sveta, ktorý z viery robí niečo zastarané.
- Svetu sociálnych sietí, kde sa hľadá dokonalosť a skutočná hodnota človeka sa meria počtom lajkov.
- Kríze identity, keď sa pýtajú: Kto vlastne som a kam smerujem?
Čo ich udrží, keď príde spochybnenie alebo životná skúška? Jedine hlboké korene. Naša Rožňavská diecéza má 250-ročné korene viery. Sú to korene preverené históriou, prenasledovaním aj skúškami. Mladí ľudia nie sú len akási „budúcnosť, ktorá raz príde“. Ako hovorí pápež František: Mladí sú Božie TERAZ. Sú živou prítomnosťou Cirkvi, ktorá potrebuje čerpať zo svojej histórie, aby mohla smelo rásť do výšky. Cirkev aj dnes vo farnostiach našej diecézy ponúka mladým farské tábory, stretnutia a rôzne iné aktivity a to nielen na farskej ale aj na diecéznej úrovni. Práve tam je priestor a čas k tomu, aby mladí ľudia videli život svojich veriacich rovesníkov.
Nech je pre nás povzbudením svedectvo Dávida (21 rokov) - Hľadal som prijatie v lajkoch, našiel som ho pri Stole.
„Až do strednej školy som žil tak ako väčšina mojich spolužiakov. Všetko sa točilo okolo sociálnych sietí. Ráno som vstával s telefónom v ruke a zaspával som s ním. Záležalo mi len na tom, aké oblečenie si dám, akú fotku pridám a koľko ľudí mi ju lajkne. Myslel som si, že čím viac ľudí ma sleduje, tým mám väčšiu hodnotu. Potom však prišiel ročník, kedy som vyhorel. Cítil som hroznú prázdnotu a úzkosť. Stačilo, že niekto napísal hnusný komentár pod moju fotku, alebo že ma spolužiaci nepozvali na párty, a môj svet sa rozsypal. Uvedomil som si, že som bol ako stromček bez koreňov – akýkoľvek slabý vietor z vonku, kritika či odmietnutie, ma okamžite vyvrátili. Nemal som sa o čo oprieť.
V lete ma kamarát doslova pritiahol na diecézne stretnutie mládeže a následne na pešiu púť. Veľmi sa mi nechcelo, ale išiel som. Tam som prvýkrát zažil niečo úplne iné: mladých ľudí, ktorí sa na nič nehrali. Nikto neriešil značky oblečenia ani počet followerov. Počas večernej adorácie, keď bolo ticho a všetci sme sedeli okolo oltára, som sa prvýkrát po rokoch zo srdca pomodlil: “Bože, ak tu si, daj mi poznať, kým vlastne som.“ V tej chvíli som pocítil neuveriteľný pokoj. Pochopil som, že moja hodnota nezávisí od toho, čo si o mne myslia rovesníci na displeji, ale od toho, že som Boží syn. Odstúpil som od neustáleho porovnávania sa a začal som si budovať vzťah s BOHOM – cez modlitbu, sviatosti a spoločenstvo vo farnosti. Dnes mám 21 rokov. Búrky a tlaky zo sveta chodia stále, ale už ma nezlomia. Mám korene. A keď človek vie, kde má korene, nebojí sa žiadneho vetra.
2. Výchova k slobode: Dôvera namiesto príkazov
Spoznanie správnej výchovy v mladom veku už nie je o zákazoch a príkazoch. Je o sprevádzaní a dôvere. Keď cisárovná Mária Terézia pred 250 rokmi zakladala Rožňavskú diecézu a reformovala školstvo, musela prejaviť obrovskú odvahu a strategické myslenie. Nebála sa budovať nové štruktúry pre budúce generácie. Rovnako aj my dnes musíme mať odvahu dať mladým ľuďom dôveru a priestor, aby mohli slúžiť a rásť.
Príbeh zo života: Svedectvo z kamenných brál
Počas druhej svetovej vojny prebiehali v Stredozemnom mori ťažké boje. Jedno historické olivové pole na kamenistom pobreží bolo zasiahnuté bombami a úplne zničené požiarom. Zdalo sa, že zo storočných stromov nezostalo nič, len spálená zem a pne. O niekoľko rokov neskôr sa však miestni obyvatelia vrátili a videli zázrak: zo spálených, zdanlivo mŕtvych pňov začali vyrastať nové, silné, žiarivo zelené výhonky. Ohnisko požiaru síce zničilo všetko na povrchu, no korene pod zemou boli nedotknuté. Čerpali silu z hĺbky a dali vzniknúť novému životu.
Tento obraz je posolstvom pre našu mládež. Milí mladí priatelia, aj keď prichádzajú veterné obdobia, spochybnenia či pády, ak sú vaše korene v Kristovi a spoločenstve Cirkvi, nič vás nezničí.
Záver a Výzvy: Ako zostať stále zeleným olivovníkom?
Olivovník má jednu úžasnú vlastnosť – nezhadzuje lístie. Zostáva zelený po celý rok, v lete i v zime. Nestráca svoju identitu len preto, že sa zmenilo ročné obdobie.
???? Moja výzva pre mladých:
- Nebojte sa byť iní. Nebuďte len kópiami toho, čo od vás vyžaduje okolie alebo trendy na internete. Zostante zelenými olivovníkmi – svedkami viery, nádeje a čistej lásky medzi svojimi rovesníkmi.
- Nebojte sa čerpať zo sviatostí, modlitby a zo živého spoločenstva vo vašej farnosti.
???? Moja výzva pre farnosť a dospelých:
- Vytvárajme pre mladých priestor pri Pánovom stole. Mládež nepotrebuje kritiku za to, že je iná, než sme boli my. Potrebuje prijatie, pochopenie a náš čas.
- Buďme pre nich sprievodcami, nie sudcami. Otvorme im dvere farností a dajme im pocítiť, že do rožňavskej diecéznej rodiny nielen patria, ale sú v nej nenahraditeľní.
Modlitba:
Pane Ježišu, požehnávaj mládež našej Rožňavskej diecézy. Daj im hlboké korene viery, aby odolali búrkam sveta. Vylej na nich svojho Ducha, aby boli odvahou a živou prítomnosťou našej Cirkvi. Amen.
Katechézy pre Jubilejný rok 2025 - 11. Pútnici na ceste k večnej nádeji - november
14 novembra, 2025
Slávenie Veľkonočného trojdnia a Veľkonočnej oktávy v Rožňave v Jubilejnom roku 2025
30 apríla, 2025