1. katechéza - Výročie diecézy - január
Dedičstvo viery a svedectvo predkov
História Rožňavskej diecézy
Človek, ktorý zabúda na svoju minulosť, nevie, kým je. Čím lepšie si pamätáme naše dejiny a čím hlbšie ich chápeme, tým lepšie budeme rozumieť sami sebe. S pokornou vďačnosťou ďakujeme Pánovi, s túžbou učiť sa z našich dejín, ako príležitosť na osobnú, duchovnú a apoštolskú obnovu pri 250. výročí založenia našej Rožňavskej diecézy. Vtedy lepšie pochopíme a oceníme minulosť, keď nebudeme iba spomínať, či hodnotiť, ale keď aj z týchto čítaných riadkov načerpáme múdrosť do našej prítomnosti i budúcnosti. Každý dôležitý dátum v kalendári je možnosťou zamyslieť sa a poučiť sa. Učiť sa z minulosti je jedným zo spôsobov ako rozpoznať naše miesto v dejinách cirkvi a osobnej spásy. Pozývam vás, aby sme uvažovali o dôležitých dňoch, ktoré budeme sláviť v tomto Jubilejnom roku 2026 Rožňavskej diecézy.
Dňa 7. decembra 1775 kráľovná Mária Terézia svojím cisárskym dekrétom rozhodla o rozdelení ostrihomskej arcidiecézy a zriadení nových diecéz Rožňavskej, Spišskej a Banskobystrickej.
Rožňavská diecéza vznikla ako výsledok dlhoročných pokusov o realizáciu uznesení Tridentského koncilu a ako pokus viedenského dvora o výklad kráľovského patronátneho práva v Uhorsku. Svätá stolica neuznala požiadavku uhorských kráľov na zriadenie diecéz. Vo svojich dekrétoch jasne deklarovala, že nové diecézy sa rodia na základe pápežskej moci. Vzhľadom na mimoriadne zložitú politickú situáciu napokon pápež Pius VI. prijal návrh cisárovnej Márie Terézie rozdeliť ostrihomskú arcidiecézu v Uhorsku na tri nové diecézy.
Rožňavskú diecézu spolu s katedrálnou kapitulou so šiestimi hodnostármi erigovala (založila) dňa 15. januára 1776 Mária Terézia a neskôr 13. marca toho istého roku potvrdil a kánonicky erigoval pápež Pius VI. Pri rozdelení ostrihomskej arcidiecézy sa počítalo s usporiadaním územia podľa administratívnych celkov. Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vytvoreniu rožňavskej diecézy, bola túžba založiť citadelu resp. opevnenie vyznačujúce sa odolnosťou, silou, tuhosťou, nezlomnosťou či stabilitou v duchovnom a spoločenskom boji, ktorá by prispela k zastaveniu napredovania protestantského a kalvínskeho vierovyznania.
Biskupské príjmy a výnosy dosahovali ročne okolo 14 000 florénov (rýnskych zlatých) pochádzajúce z majetkov Rožňavy (spolu s mestom Rožňava sa počítali Čučma, Nadabula, Vlkyňa a Sajópüspöki (Biskupovec – dnes sa nachádza v Maďarsku)), z gemerských desiatkov, z turnianskych desiatkov a z okresu Lučenec. Katedrálnej kapitule boli pridelené príjmy z opátstva Tapolcz, ktoré bolo v tom čase neobsadené, ako aj príjmy ostrihomského arcibiskupa v gemerskej a turnianskej župe. Komisia na tento účel navrhla polovicu majetkov prepošstva v Šahách, spolu so susednými obcami – Olováry, Dolné Plachtince, Tešmak, Parassapuszta, ktoré predtým patrili jezuitom a mali ročné príjmy 9 000 florénov. Zámerom panovníčky kráľovnej Márie Terézie bolo založiť aj diecézny seminár najmä preto, že malý seminár už v Rožňave existoval. Počet seminaristov sa musel rovnať počtu farností, preto ich počet pre diecézu mal byť dvadsaťpäť.
Hoci podľa toho, čo sa písalo v zriaďovacej bule, bola rožňavská diecéza pomerne dobre zabezpečená, v skutočnosti bola chudobnejšia ako všetky ostatné diecézy. Čo sa týkalo nových diecéz, najlepšie zabezpečená bola Spišská diecéza. Mali tam najvhodnejšie sídlo prepošta pre biskupa, kostol prepošta bol obzvlášť vhodný na to, aby sa z neho stala katedrála a kanonické domy mohli slúžiť kanonikom. Napriek jezuitskému kostolu a veľkému kolégiu boli najväčšie problémy s bývaním v Banskej Bystrici. V Rožňave zasa neboli žiadne budovy vhodné pre biskupský úrad, a preto využili objekty uvoľnené po zrušení jezuitov.
Rožňavskú diecézu okrem gemerskej a turnianskej župy tvorili banský dištrikt Spišskej župy, Malohontský dištrikt, Lučenecký dištrikt a Novohradská župa plus päť farností z Abovskej župy, ktoré boli vyňaté z jágerskej diecézy a patrili do ostrihomskej arcidiecézy. Potvrdili sa aj ustanovenia pre členov premonštrátskeho rádu v Jasove. Diecéza mala:
1. celé územie Gemerskej župy:
- horný gemerský dekanát s farnosťami Muránska Dlhá Lúka, Dobšiná, Jelšava, Pohorelá, Polomka, Rákoš, Revúca, Štítnik, Šumiac, Šivetice, Veľká Poloma (dnes Gemerská Poloma) – spolu 11 farností, dve kaplánske miesta v Jelšave a Šumiaci;
- dolný gemerský dekanát s farnosťami Čoltovo, Držkovce, Dubovec, Hodejov, Hostice, Hrkáč (dnes Gemerská Ves), Husiná, Kostolná Bašta (dnes Nová Bašta), Krásna Hôrka, Rožňava, Včelince a tri farnosti, ktoré sa dnes nachádzajú v Maďarsku: Putnok, Sajópüspöki a Szentsimon – spolu 14 farností, dve kaplánske miesta v Rožňave a Dubovci.
2. Novohradská župa – lučenecký dištrikt: farnosti Biskupice, Boľkovce, Divín, Fiľakovo, Stará Halič, Holiša, Horný Tisovník, Lučenec, Rapovce, Šávoľ, Veľká nad Ipľom a 6 farností, ktoré sa dnes nachádzajú v Maďarsku: Czered, Karancskeszi, Kazár, Kisterenye, Litke, Salgótarján - spolu 17 farností, tri kaplánske miesta vo Fiľakovských Kľačanoch (kaplán bol preložený z Fiľakova), Divíne a Starej Haliči.
3. Malohontská župa – dekanát Malohont – farnosti: Ožďany, Hnúšťa, Hrachovo, Rimavská Sobota, Tisovec, Veľká Suchá (dnes Hrnčiarska Ves) - spolu 6 farností, dva kaplánske miesta v Ožďanoch a Rimavskej Sobote.
4. Turniansky archidiakonát: farnosti Bôrka, Falucska (dnes Hačava), Horváti, Jablonov nad Turňou, Lipovník, Turňa nad Bodvou a obce dnes patriace Maďarsku: Barakony, Hidvégardó, Szilas - spolu 9 farností.
5. Spišská župa – banská časť s farnosťami: Gelnica, Jaklovce, Krompachy, Mníšek nad Hnilcom, Smolník, Štós, Švedlár, Vondrišel (dnes Nálepkovo) - spolu 8 farností, päť kaplánskych miest dve v Gelnici, dve v Smolníku a jedno v Mníšku nad Hnilcom.
6. Farnosti patriace pod Jasovské prepoštstvo v Abovskej župe: Debraď, Jasov, Medzev, Poproč, Rudník - spolu 5 farností.
Na začiatku mala Rožňavská diecéza 70 farností, 15 kaplánskych miest a 70 farských kostolov. Všetky farnosti boli začlenené do trinástich dekanátov (vicearchidiakonátov): Rožňava, Horný Gemer, Dolný Gemer, Hron, Putnok, Rimavská Seč, Lučenec, Mátra, Novohrad, Malohont, Turňa, Jasov a Spiš.
Za prvých päťdesiat rokov existencie Rožňavskej diecézy vzniklo ďalších dvadsaťosem farností. Do roku 1918 sa ich počet zvýšil na 102.
Za katedrálny chrám bol vybraný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Prvým biskupom vymenovaným pre Rožňavskú diecézu bol Ján Galgóczy, dovtedy ostrihomský kapitulný vikár. Žiaľ, nestihol prevziať úrad rožňavského biskupa, lebo 5. apríla 1776 v Trnave zomrel. Dňa 19. apríla 1776 bol vymenovaný prepošt Anton Révay za nového rožňavského biskupa, ktorý sa o sedem mesiacov neskôr v katedrálnom chráme v Rožňave slávnostne ujal úradu diecézneho biskupa.
A tak, keď prechádzame dejinami našej Rožňavskej diecézy, myslíme na mocné Božie pôsobenie aj v našom osobnom živote. Z obnovujúcej sily Božieho Ducha sa učme obnovovať svoj život. Čerpajme silu a dôveru, že Božie diela, a k takým patrí aj náš osobný život, majú svoju záruku v jeho autorovi, teda v samom Bohu. Preto nech je aj naše 250. výročie podnetom k zamysleniu s otázkou: Čo sa môžeme naučiť z vytrvalej viery v Boha zo života našich predkov, ich statočnosti a dôvery v Božiu Prozreteľnosť, keď naši predchodcovia na Gemeri prežili a prežívali mnohé búrlivé obdobia dejín?
Modlime sa, aby cez našu vďačnú oslavu pamiatky nášho výročia, nás všetkých Boh požehnával väčšou láskou k nemu, k jeho cirkvi a našou väčšou vzájomnou láskou. Potom budeme môcť radostnejšie a veľkodušnejšie dávať seba samých do služby Božiemu ľudu.
Pozn.: Odborné dejinné fakty a udalosti sú čerpané z práce HEDr. Milana Kerdíka „História Rožňavskej diecézy“.Katechézy pre Jubilejný rok 2025 - 11. Pútnici na ceste k večnej nádeji - november
14 novembra, 2025
Slávenie Veľkonočného trojdnia a Veľkonočnej oktávy v Rožňave v Jubilejnom roku 2025
30 apríla, 2025