Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Homília Mons. Stanislava Stolárika z príležitosti odpustovej slávnosti Katedrály sv. Michala v Egri 1. 10. 2017

VÍŤAZSTVO S PANNOU MÁRIOU A SV. MICHALOM

Tento monumentálny katedrálny chrám je zasvätený archanjelovi Michalovi. Osobitne je tu uctievaná aj  Panna Mária a jej Nepoškvrnené Počatie a tiež sv. Ján apoštol. Sú to postavy, ktoré spája spoločný menovateľ: Kniha zjavenia, Apokalypsa. V dvanástej kapitole Knihy zjavenia, z ktorej časť sme dnes čítali, apoštol Ján vidí boj veľkého ohnivého draka so Ženou odetou slnkom. Objektom jeho nenávisti sú žena a jej dieťa, ktoré chce drak zhltnúť, teda Mesiáš a jeho Matka. Tento boj sa najprv odohrával „na nebi“ a bol doň zapojený aj Michal – knieža nebeských zástupov a jeho anjeli. Drak neobstál a bol zvrhnutý na zem – kde boj pokračuje. Bojuje ďalej proti Žene a jej potomstvu. My všetci sme teda zapojení do tohto boja proti zlému. A mohli by sme sa spýtať: A ako máme bojovať?

Pozrime sa na archanjela Michala ako bojoval a zvíťazil: Mi-cha-el – kto je ako Boh? Bol to bojový pokrik a zároveň vyjadrenie podstaty anjela, ktorého si dnes ctíme ako archanjela Michala.

Anjeli boli prvými Božími stvoreniami, ešte pred všetkým materiálnym bytím. Boli si vedomí svojej dôstojnosti a veľkosti, svojho postavenia, vedeli, že prišli po Bohu ako prví. A potom im Boh ukázal svoj plán stvoriť človeka a že On sám sa stane človekom. Niektorým anjelom sa znepáčil tento Boží plán. Ich pýcha a vnútorná vzbura ich priviedla až tak ďaleko, že pre nich už nebolo miesto v nebi. Apoštol Ján vidí pád anjelov, ako sme to aj dnes čítali: „Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi.“ (Zjv. 12,7) Bol to boj, prijať Boha, ktorý je natoľko veľký, že sa stane malým bezbranným dieťaťom a ešte k tomu cez ženu, ktorá bude ich kráľovnou. Bol to boj proti Božej vôli, proti Božiemu plánu na zemi.

Michael sa svojou pokorou stáva vodcom tých anjelov, ktorí celým svojím bytím oslavujú Boha a jeho vôľu. Ako bojoval Michal a jeho anjeli? Pokorou. To je dodnes mocný prostriedok v duchovnom boji. Aj nám sa môže stať, že niekedy nesúhlasíme s Božím plánom, že sa proti nemu vzpierame. No nezabúdajme: Na základe pokory a dôvery v Božiu moc bol Michal povýšený na vojvodcu nebeského vojska. Ten, kto je malý, toho Boh povýši. A pretože chce brániť Božiu česť, dostáva k tomu všetku moc.

Michal bol celkom skromným anjelom. Jeho meno „Kto je ako Boh“, by sa dalo vyjadriť aj takto: „Kto je tak múdry, ako Boh, kto sa môže vyvyšovať nad Boha?“ Pokorný človek je nástroj v Božích rukách. Anjeli nám v tom pomáhajú. Učia nás milovať Boha, pokorne príjímať  jeho vôľu, bojovať za jeho česť a za Pannu Máriu. Archanjel Michal je strážcom Božieho ľudu (Dan 10, 13.21; 12,1), ochrancom tých, ktorí patria Márii a ktorí sa jej celkom zasvätia.

Vo Svätom písme sa prvýkrát spomína meno Michal v knihe Daniel. „Michal, jedno z kniežat, prišlo mi na pomoc.“ (Dan 10,13) Daniel vidí dobu, v ktorej bude Michal pomáhať ľuďom na zemi zvláštnym spôsobom. „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa: Bude to čas úzkosti, aký ešte nikdy nebol, odkedy povstali národy.“ (Dan 12,1)

To, že tento čas nastal, nie je potrebné vysvetľovať. Vidíme to všetci. Ľudia ohrozovaní prírodnými katastrofami a vojnami, sa so strachom pozerajú do budúcnosti. Státisíce utečencov a migrantov ohrozujú pokoj v Európe. Kresťanská kultúra starého kontinentu je podvracaná nielen moslimami, ale aj nami samými s jediným cieľom – úplne zničiť kresťanskú Európu. Áno, nachádzame sa uprostred gigantického duchovného boja, takže zmätok a rozkol sú stále  citeľnejšie aj medzi kresťanmi katolíkmi.

Pápež Lev XIII. 13. októbra roku 1884, presne 33 rokov pred slnečným zázrakom vo Fatime – celebroval vo svojej súkromnej kaplnke svätú omšu. Ako vďakyvzdanie zotrval Svätý Otec ešte aj na ďalšej svätej omši. Pri modlitbe Otče náš sa zastavil a na určitý čas celkom znehybnel a s rozopätými rukami pozoroval akési dianie. Jeho tvár prezrádzala hrôzu a údiv zároveň; odrazu smrteľne zbledol. Zrazu nahlas zvolal: „Už niet pre Cirkev žiadnej záchrany?“ Vzápätí nato sa pobral priamo do svojej pracovne a jedným dychom napísal modlitbu k archanjelovi Michalovi: „Svätý Michal, archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

Čo videl? Videl, ako sa zástup démonov hnal proti Cirkvi, ktorú symbolizovala Bazilika svätého Petra. Múry chrámu sa tak silno zatriasli, až sa zdalo, že sa chrám zrúti. Bol to počas vízie ten okamih, keď Svätý Otec zvolal: „Už niet pre Cirkev žiadnej záchrany?“ A hľa, tu zostúpil z neba archanjel Michal, začal bojovať proti démonom a porazil ich. Démoni sa stiahli späť do trhliny hlbokej ako priepasť, a tá sa potom zatvorila.

Pápež Lev XIII. mal skutočne víziu pekelných duchov, ktorí sa zhromaždili nad Večným mestom. Z tohto zážitku vznikla modlitba – a pápež si prial, aby sa ju modlili po celom svete na kolenách po každej svätej omši a prosili v nej o obrátenie Ruska. On sám sa ju modlil trasúcim a zároveň mocným hlasom. Liturgická reforma v rokoch 1969/70 žiaľ na túto mocnú modlitbu už ohľad nebrala. Sv. Ján Pavol II. si však prial návrat k tejto modlitbe: „Hoci sa táto modlitba na konci eucharistickej slávnosti už nemodlí, vyzývam všetkých, aby ste na ňu nezabúdali a modlili sa ju, aby sme tak dosiahli pomoc v boji proti mocnostiam temnosti a proti duchu sveta.

Už 65 rokov pred pápežom Levom XIII. blahoslavená Anna Katarína Emmerichová (1774 – 1824), významná nemecká mystička, 30. decembra 1819 videla vo vízii duchovný boj a konečné víťazstvo Cirkvi. Aj jej Boh ukázal, ako bude Cirkev – zvlášť vďaka pomoci  svätého archanjela Michala – zachránená od strašných súžení, trápenia a útrap. Videla však nielen víťazný zápas sv. Michala, ale aj Nepoškvrneného Srdca Panny Márie: „Videla som vznášať sa na nebi červené žiariace srdce, vychádzal z neho biely prúd lúčov do rany na boku a iný prúd lúčov sa šíril na chrám a mnohé ďalšie miesta. Tieto lúče vťahovali do seba veľmi veľa duší, ktoré prechádzali cez toto srdce a potom ďalej do Ježišovej rany na boku. Bolo mi povedané, že toto je SRDCE PANNY MÁRIE.“ A potom táto blahoslavená nemecká mystička pochopila čosi, čo je naplnené veľkou útechou: „Spoznala som, že túžba mnohých pokorných, milujúcich verných kresťanov pritiahla Božie kráľovstvo.

Títo mnohí pokorní verní kresťania ste vy, drahí veriaci. A Panna Mária, je pri nás vždy, o to viac v čase, keď ju najviac potrebujeme. Vo Fatime sa napĺňajú slová Knihy zjavenia: Apokalyptická Žena zostúpila na zem, k svojmu potomstvu, aby nás učila, aby nás viedla v boji, ktorým denno-denne prechádzame. My všetci sme zapojení do tohto apokalyptického boja proti veľkému drakovi. Má veľkú moc, lebo sme mu ju dali my, ľudia svojim hriechom. My sami ho nedokážeme poraziť. Boh si vyvolil Fatimské deti, aby nám ukázali ako tohto takmer neporaziteľného draka, môžeme premôcť. Cez tieto deti nám ponúka duchovné zbrane: modlitba ruženca, zasvätenie, pobožnosti prvých sobôt, zmierna obeta za hriešnikov a ako zadosťučinenie za urážky voči Bohu a Máriinmu Srdcu, ľútosť nad hriechmi, pokánie. Veľkého draka môžeme poraziť len vtedy, ak budeme ako deti z Fatimy. Ako deti, pokorné a poslušné tomu, čo Boh od nás žiada, o čo nás Panna Mária prosí. Ona je našou generálkou v tomto duchovnom zápase.

Pomáhajme si navzájom, aby sme zostali verní v tomto ťažkom čase. Modlime sa často mocnú modlitbu k archanjelovi Michalovi a ukryme sa pod ochranný plášť Panny Márie, do jej Nepoškvrneného Srdca cez zasvätenie.

Apoštol Ján, archanjel Michal, Panna Mária – spája ich Kniha Zjavenia, ale aj pokorná láska, ktorá hľadá a plní Božiu vôľu! Boj je ťažký, ale jeho výsledok je nám sľúbený: (Lebo) nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí! Amen.