Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Diecézna púť v Poľsku

V dňoch 18. - 22. 6.2018 sa konala diecézna púť Rožňavskej diecézy do Poľska. Púť sa konala pri príležitosti štyridsiateho výročia kňazstva otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika. V týchto dňoch si zároveň mnohí kňazi pripomínali svoje kňazské vysviacky a tak sa viacerí rozhodli zúčastniť sa púte a na významných miestach, ktoré sme navštívili, takto vyjadriť vďačnosť za tento mimoriadny dar. Zároveň sme sa však počas nášho putovania obracali k nebu s prosbou za nich, aby ich Pán požehnával a vyprosovali sme im tiež ochranu Matky Božej v ich náročnej službe. Otca biskupa a kňazov na tejto púti sprevádzali viacerí veriaci rožňavskej diecézy. Program bol naozaj bohatý. Bohatý jednak na množstvo miest, ktoré sme navštívili, ale predovšetkým na množstvo milostí, ktoré sme mohli obsiahnuť počas týchto pár dní.

Hneď prvý deň sme dorazili do Szczepanówa, rodnej obce svätého Stanislava, biskupa a mučeníka, patróna nášho otca biskupa. V sanktuáriu sv. Stanislava sme spoločne slávili svätú omšu. V homílii otec biskup poukázal na zápas dobra so zlom, ktorý je na tejto zemi už od začiatku; začal hneď po prvom hriechu. Spomenul niektoré udalosti zo života sv. Stanislava, ktoré dokumentujú, ako veľmi on, biskup stojaci na čele jemu zverenej  diecézy musel zápasiť so zlom. Neodstránil ho všetko, ale zvíťazil. Je „Víťaz pod mečom“, tak ako je to napísané v jeho biskupskom erbe. Zomrel násilnou, mučeníckou smrťou, lebo bol verný Bohu,  jeho zákonom a nebál sa upozorňovať aj kráľa. Všetkých nás povzbudil, aby sme si na tomto mieste prosili o milosť vytrvalosti vo všetkých našich zápasoch, aj pri ochrane Cirkvi, aj všetkého čo patrí do života Rožňavskej diecézy, ale aj do našich osobných životov. Po prehliadke rodiska sv. Stanislava, svätej studne i miesta jeho rodného domu sme sa presunuli do Wieliczky kde sme prenocovali.

Na druhý deň sme navštívili prekrásne „soľné mesto“ pod zemou, baňu vo Wieliczke. V bani sa okrem baníckych exponátov nachádza chrám so soľnými sochami a viaceré kaplnky. Všetky sochy boli vytesané zo soli a to jednoduchými baníkmi. Následne sme sa presunuli do Niegowić, prvej farnosti, do ktorej  prišiel Karol Wojtyla ako kaplán. V kostole, ktorého výstavbu inicioval práve on, sme slávili svätú omšu. V homílii otec biskup Mons. Stolárik poukázal, že sledujeme stopy, ktoré zanechal sv. pápež Ján Pavol II. vo Wieliczke a tiež v Niegowiciach. V soľnej bani, v prostredí práce sme videli, cítili, že je tu prítomné duchovno. O toto sa pričinili kňazi, ale aj tvorcovia chrámu a kaplniek – jednoduchí baníci. Do každého prostredia, teda aj do prostredia práce je potrebné, aby sme vnášali duchovno, tak ako to robili baníci vo Wieliczke, ako to robil Karol Wojtyla, už ako mladý kaplán vo svojom prvom pôsobisku a potom po celý svoj kňazský život. Boli sme povzbudení, aby každý jeden z nás sa na tomto mieste poďakoval Pánu Bohu za svoje prvotné nadšenie v povolaní a aby sme sa vrátili k prvotnej horlivosti. Po svätej omši sme mali spoločný obed. O skutočnú hostinu sa nám postaral miestny starosta zo svojou manželkou, ktorí nás obsluhovali pri stoloch a takto vytvorili naozaj príjemnú atmosféru prijatia a pohostinnosti, tak dobre známej u Poliakov. Po výdatnom obede sme sa presunuli do  Lagiewnikov kde sme mali prehliadku sanktuária Božieho milosrdenstva. V slovenskej kaplnke sme sa pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu a mali sme možnosť aj osobne stráviť čas v modlitbe.  

V nasledujúci deň sme spoločne slávili svätú omšu v kostole pri obraze Božieho milosrdenstva. Otec biskup sa v homílii zameral na pochopenie príbehu o plášti, ktorý hodil Eliáš na Elizea. Ten plášť - to bolo pre sv. Faustínu vyvolenie byť tou, ktorá šírila posolstvo o Božom milosrdenstve, čo nebolo jednoduché a ľahké. Aj toto Božie posolstvo sa muselo predierať, prechádzalo rôznymi skúškami, aby sme ho my dnes už mohli mať ucelené a schválené. Pre nás sú tým hodeným plášťom na nás, prijaté sviatosti, mnohé Božie milosti, cez ktoré Boh chce pôsobiť v našich životoch. Sústredil sa aj na slová evanjelia o modlitbe, pôste a almužne. Modlitba je dýchaním duchovného života. Bez nej duchovný život neexistuje. Pôst je prostriedkom, ktorý nalaďuje na zachytenie vysielacích Božích vĺn. Je ako rádio: keď zachytíme stanicu a chceme lepšie počuť, musíme ju doladiť, aby sme chytili správny signál v plnosti. Pôst nás nalaďuje na vysielacie Božie vlny. S plným bruchom sa Pán Boh veľmi dobre nepočúva. Almužna podľa výrokov mnohých cirkevných otcov zbavuje množstva hriechov a očisťuje. Po sv. omši, na mieste, kde sme sa cítili aj podľa slov otca biskupa ako doma, nám sestra Faustia, Slovenka pôsobiaca v komunite v Lagiewnikoch, krátko porozprávala o živote sv. sestry Faustíny. Na chvíľu sme navštívili neďaleké Centrum Jána Pavla II. a presunuli sme sa do Krakowa na prehliadku katedrály sv. Stanislav a sv. Václava na hradnom kopci Wavel. Nevynechali sme ani miesto umučenia svätého Stanislava na Skalke. Na večer sme sa už presunuli do  Czestochowej, kde sme boli ubytovaní a kde sme strávili nasledujúci deň.

Vo štvrtok sa ku nám pripojili ďalší pútnici zo Slovenska, z viacerých rožňavských farností. V komplexe Czestochowskej baziliky sme sa spoločne pod vedením nášho otca biskupa pomodlili krížovú cestu. Tu sme aj  zablahoželali otcovi biskupovi k jeho štyridsiatemu výročiu kňazskej vysviacky a odovzdali mu dar - biskupskú mitru s mariánskym motívom. Následne sme slávili slávnostnú svätú omšu pri milostivom obraze Czestochowskej Panny Márie. Svätú omšu slúžil otec biskup Stanislav Stolárik na  poďakovanie za 40 rokov svojho kňazstva. Koncelebroval miestny arcibiskup Wacław Depo, ktorý tiež tento rok slávi 40 rokov kňazstva. Ďalšími koncelebrujúcimi boli kňazi, z ktorých si tiež viacerí počas týchto dní pripomínali výročie svojej vysviacky. Táto medzinárodná sv. omša ktorá bola vysielaná prostredníctvom internetovej televízie a rádia do celého sveta, sa slúžila vo viacerých jazykoch: v slovenskom, poľskom, maďarskom, talianskom a niektoré časti odzneli v latinčine. V kázni sa veriacim prihovoril miestny arcibiskup a povzbudil ich k vytrvalosti a k uvedomeniu si svojej výnimočnosti v Božich očiach, zároveň povzbudil všetkých prítomných aby si uvedomovali, že každý je potrebný; Pán Boh ráta s každým vo svojom pláne. Po svätej omši zdôraznil otcovi biskupovi Stanislavovi: „Si potrebný!“ Náš otec biskup mu toto tvrdenie úprimne opätoval: „Aj Ty si potrebný!“ Potom nasledovala oslava výročí kňazskej vysviacky tiež  pri slávnostnom stole. Tak ako sv. omše, aj slávnostného obeda sa zúčastnili okrem našich slovenských pútnikov aj veriaci z Poľska a Talianska, ktorí prišli osláviť zvlášť 25. výročie kňaza Jarka Cieleckého, poľského kňaza, patriaceho do rožňavskej diecézy, pôsobiaceho v Taliansku.  Večer sme sa ešte spoločne zúčastnili slávnostnej modlitby „Apel Jasnogurský” v Czestochowskej bazilike. Arcibiskup Depo v krátkom príhovore poukázal na šíriace sa nebezpečenstvo ohrozenia počatého života v Európe a vyjadril radosť, že sa v Czestochowej pri Panne Márii stretli biskupi z Poľska a zo Slovenska; z národov, ktoré pápež Benedikt XVI. označil ako tie, ktoré jasne stoja na strane ochrany života.

V piatok nás už čakalo posledné zastavenie na našej púti a to Wadowice, rodné mesto svätého Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža a dnes už svätého Jána Pavla II. Tu sme slávili svätú omšu. Otec biskup v homílii poukázal na dôležitú skutočnosť Božieho povolania mladého Karola Wojtylu, ktorý o chráme, v ktorom sme aj my slávili sv. Omšu, povedal: „Tu sa to všetko začalo.” Tu sa začal jeho život a tu si ho Pán našiel, aby ho povolal a poslal naozaj do celého sveta. My končíme svoje putovanie, ktoré má však naštartovať nový začiatok, alebo posilniť všetko to dobré, čo je v nás a na čom sme doteraz budovali. Otec biskup vrátiac sa k evanjeliu dňa, hovoril aj o potrebe čistého oka, ktoré potrebujeme, aby sme vedeli v živote správne rozlišovať. Potrebujeme na to Boha, jeho náuku, aby sme neskĺzli do hľadania svojich cieľov a neskĺzli do praktizovania všelijakých nekalých skutkov. Našu púť otec biskup nazval kráčaním chodníkom sv. Jána Pavla II. Poďakoval sa všetkým, kotrí ho sprevádzali touto púťou, za modlitby a prosil o ďalšie. Na záver pridal povzbudenie uvedomaovať si, že všetci sme potrební a Boh do každého jedného z nás vkladá nádej, že budeme s ním spolupracovať a posväcovať prostredie, v ktorom žijeme, v prvom rade posväcovaním seba samých. Po sv. omši bola možnosť navštíviť múzeum Jána Pavla II. Na tomto mieste sme našu púť zakončili aj spoločnou modlitbou „Anjel Pána” a modlitbou za kresťanskú Európu, spravili sme spoločnú fotku všetkých pútnikov a vydali sme sa plní zážitkov a naplnení radosťou z obsiahnutých Božích milosti na cestu domov.

V srdciach pútnikov ostávajú nielen krásne zážitky, hlavne tie duchovné, ale aj spomienky na pekné spoločenstvo, ktoré sme vytvorili. A ostáva v nás veľká vďaka za všetko, čo sa nám dostalo počas týchto dní nášho putovania po stopách sv. Stanislava, biskupa a mučeníka, sv. Jána Pavla II. a v prítomnosti Czestochowskej Panny Márie, pri ktorej sme mohli ďakovať Pánu Bohu za nášho otca biskupa pri slávení jeho kňazského jubilea a za ostatných jubilujúcich kňazov.

video Sv. Omše z kalpnky  Czestochowskej baziliky video z gratulácií a posedenia k vyročiu kňažstva po Sv. omši   [ngg_images source="galleries" container_ids="74" display_type="photocrati-nextgen_basic_slideshow" gallery_width="960" gallery_height="720" cycle_effect="fade" cycle_interval="3" show_thumbnail_link="1" thumbnail_link_text="ukazat vsetky foto" order_by="sortorder" order_direction="ASC" returns="included" maximum_entity_count="500"]