Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše 3.6. 2017, pri príležitosti vstupu apoštolských sestier do Rodiny Panny Márie v kostole Povýšenia sv. Kríža v Haliči

JAZERO MODLITBY ZVLAŽUJE OKOLIE I SVET

Chvíľa, ktorú práve prežívame,  je veľmi radostná, krásna a iste by sa dalo hovoriť o nej z mnohých aspektov. Ale chcel by som zdôrazniť jeden moment, či skôr dôležitý aspekt. Začnem príkladom. Kráľ navštívil mnícha v jeho cele, ktorá bola trošku väčšia ako obyčajne cely bývajú. Keď v nej uvidel veľké množstvo kníh, hovorí mníchovi: „Ej, ale vám závidím, koľko múdrosti ste vložili do týchto kníh a koľko ste z nich načerpali, aby ste obohatili seba, mnohých okolo seba, a vôbec tento svet. Až vám závidím! Mních zobral kráľa za ruku a na prekvapenie všetkých, ho odviedol do maštale. Keď vošli do maštale, uvideli rehoľného brata, ktorý sa staral o  zvieratká, ktoré patrili mníchom. Brat práve  v tej chvíli prerušil prácu a zopäl ruky k modlitbe. Vtedy mních povedal kráľovi: „Vidíte, tu je sila, ktorá zachraňuje svet. Tieto zopnuté ruky sú najväčšou silou a pomocou pre tento svet.“

Aj vo  chvíli, ktorú teraz prežívame,  je naozaj veľmi dobré zamyslieť sa nad tým, ako nám Pán Boh zrežíroval dnešný deň. Keď sme sa najskôr modlili spoločne fatimskú sobotu, tiež  sme mali zopnuté ruky. A upierame zrak na Pána Ježiša, ktorý nás ako Boží Syn sám učil modlitbe.  Z ľudského hľadiska  by sme mohli povedať: Pane Ježišu, ty si sa načo modlil, veď si Boží Syn?! Prečo si sa Ty modlil Ty, ktorý si Boh? Ježiš by nám veľmi jednoducho odpovedal: „Modlil som sa preto, lebo som sa chcel rozprávať s Otcom! A cítil som, že tento rozhovor nás naďalej a stále udržuje v jednote.

Keby som spomenul len niektoré udalosti z verejného účinkovania Pána Ježiša , či to bola voľba apoštolov, či to bolo pred jeho prvým verejným vystúpením, ale aj pred inými veľmi dôležitými udalosťami, Ježiš sa dlho modlil a toľkokrát hľadal príležitosť, aby aj po namáhavom dni, strávil noc v modlitbe. Ježiš nás učí modliť sa. Chcem vyjadriť radosť, že tu v diecéze máme sestry z Rodiny Panny Márie, že tu máme Dielo Krista Veľkňaza, pretože sú, dalo by sa povedať, akoby zásobárňou modlitby, ktorá vyprosuje hojné  Božie požehnanie pre toto spoločenstvo, pre celú diecézu, ale svojim úmyslom a silou iste prekračuje aj hranice diecézy a vyprosuje požehnanie pre svet. Tí, ktorí ste boli v Izraeli a počúvali ste výklad sprievodcu o krajine, jej podmienkach a zvlášť o Genezaretskom jazere, mohli ste počuť o tom, aké je potrebné, priam nevyhnutné pre Izrael chrániť toto jazero, lebo ak by sa nakazili, alebo stratili jeho vody, celá krajina zahynie. Každé jedno spoločenstvo modlitby je takým jazerom. Jazerom, ktoré zvlažuje celé prostredie okolo seba. Ak by sa toto jazero stratilo,  alebo ak by stratilo svoju chuť, celé okolie to pocíti. To je negatívny pohľad. Pozitívny pohľad  je ten, že toto jazero  funguje, čo cíti celá diecéza a verím, že  aj celá cirkev. Teraz prichádzajú ďalšie dve modlitebníčky, ktoré prispievajú ku kvalite  tohto jazera. My chceme ďakovať Pánu Bohu za vás, ako aj za všetky doterajšie sestry, kňazov. Ďakujeme však aj za vás všetkých, drahí bratia a sestry, ktorí svoje  povolanie vnímate v zmysle jeho krásy, potrebnosti a so zodpovednosťou. Povolanie v manželstve, v zamestnaní, všetko, čo patrí k vášmu životu, tiež  môžete kedykoľvek, v ktorúkoľvek chvíľu obetovať podľa spôsobu, ktorý je charakteristický pre vaše povolanie a poslanie v živote. Lebo aj vy vytvárate to životodarné jazero, aj vy doňho prispievate.

Ste tu prítomní rodičia Gabiky, otec Janky, mamka  je už v nebi.  Bez vás by tu tieto sestry neboli. A koľkí z nás by sme mohli v tejto chvíli povedať, akí sme vďační našim rodičom, že nás viedli tak, ako nás viedli. A to aj treba povedať! Že sme vďační vám, rodičia. Aj rodičom našich sestier, ale v túto chvíľu aj koľkým ďalším rodičom sa  patrí vyjadriť svoju vďaku. Za to, že vediete deti tak, ako to chce Boh. Ale i zato, že keď sa vám deti vymykajú „z rúk“ a výchovy, vy tie kríže, rodičovské bolesti, ktoré vtedy prežívate,  nesiete v plnej odovzdanosti a dôvere, že Pán Boh to dokáže raz zmeniť. Takúto rodičovskú bolesť veľakrát nesie kňaz, biskup, predstavení rehoľných spoločenstiev, vždy vo veľkej dôvere a nádeji, že Pán dokáže zmeniť aj toto. Chceme aj naďalej zotrvať vo vďake nášmu Bohu dnes, v predvečer Turíc. Pretože zajtra sú Turíce a prvé Turíce boli začiatkom  Cirkvi. Znova vidíme, ako to Pán Boh fantasticky zrežíroval; že najskôr tak, ako apoštoli s Pannou Máriou sme sa modlili, a takto čakáme na Ducha Svätého. Spolu s Pannou Máriou.  V pobožnosti fatimskej soboty  sme si dnes pripomenuli slová sv. Ľudovíta Mariu Grigniona z Montfortu, že keď Duch Svätý uvidí v duši Máriu, teda mariánsku úctu v človekovi, vrhá sa ako vodopád  do tejto duše, aby ju naplnil. Tu máme odpoveď na to, ako sa naozaj treba pripravovať na príchod Ducha Svätého,  bez ktorého nedokážeme nič urobiť v tomto svete. Dokážeme to len vtedy, keď budeme opravdivo mariánski. A znova chcem povedať, obdivujúc Božiu réžiu nášho dnešného stretnutia, keď prežívame prvú sobotu v mesiaci; modlili sme sa spolu a plní mariánskej dôvery sa otvárame Duchu Svätému. Mohol by som to povedať ešte trošku aj inakšie, že Duch Svätý už nemá šancu konať inak, iba sa vrhnúť do našich duší a obnoviť tvárnosť nás i tejto zeme.

V tejto chvíli si spomínam na veľkého pápeža našich čias, sv. Jána Pavla II., ktorého, stále verím nosíme vo svojich srdciach ako generácia, ktorá sme pri ňom vyrástli. A pamätám si pamätné slová, ktorými sa vo Varšave na Námestí víťazstva v roku 1979 modlil k Duchu Svätému: „Nech zostúpi Duch Svätý a obnoví tvár zeme, tejto zeme.“ Mnohí, ktorí zachytili túto modlitbu v jej hĺbke, porozumeli, že sila tejto modlitby bola tou silou, ktorá začala rúcať železnú oponu medzi východom a západom. Bohužiaľ, padnutie tejto opony neprinieslo len pozitíva. Ale keď sa my stále budeme modliť a prosiť: „Zošli svojho Ducha a obnov tvár zeme, tejto zeme!“, tvár tejto zeme sa zmení. A keďže ste tu aj Prešovčania,  všimnite si, čo je napísané pri nohách Svätého Otca Jána Pavla II. pri Konkatedrále. Presne tieto  slová: „Nech zostúpi Duch Svätý a obnoví tvár zeme, tejto zeme“, našej zeme, kde žijeme, hýbeme sa a sme.

A tak milé sestry, vkladáme aj do vás modlitbovú dôveru, že charizmu Rodiny Panny Márie budete aj vy svojim osobným príkladom ďalej napĺňať. Už ste prešli určitú cestu a verím, že ešte veľa krokov na vašej ceste je pred vami.  Tak pamätajte aj nato, že ste tým  Genezaretským jazerom, ktoré zavlažuje celú krajinu a že dobro tejto vody prináša hojné Božie požehnanie. Nech teda sám Pán vás sprevádza, i Matka Božia Panna Mária, ktorá je vo vašom srdci.  A Duch Svätý, ktorý nemá šancu do takéhoto srdca neprísť, nech to všetko prijme a požehná. Amen