Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Odhalenie pamätnej tabule ženám, nespravodlivo väzneným komunistickým režimom v bývalej ženskej väznici v Rimavskej Sobote

pozvanka_vaznica_RSKonfederácia politických väzňov Slovenska pozýva na odhalenie pamätnej tabule ženám, nespravodlivo väzneným komunistickým režimom v bývalej ženskej väznici v Rimavskej Sobote v sobotu 5. apríla 2014. Program sa začne o 11.00 h svätou omšou za nespravodlivo väznené ženy vo Farskom kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote, ktorej hlavným celebrantom bude br. Jeremiáš Daniel Kvaka OFM, provinciálny minister Rehole menších bratov - Františkánov a predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku. Po sv. omši bude uctenie relikvií blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej. Nasledovať bude samotné odhalenie a požehnanie pamätnej tabule na bývalej ženskej väznici - dnešnej Všeobecnej nemocnici Rimavská Sobota, kde sa už nachádza pamätná tabuľa blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej.

Ženská väznica v Rimavskej Sobote patrila k najhorším na Slovensku. Vo výkone trestu tam boli okrem blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej aj viaceré ďalšie rehoľné sestry, najmä vincentky a sestry sv. Kríža, z ktorých aj ďalšie dve vo väzení zomreli (vincentka sr. Florina Boenighová a sestra sv. Kríža sr. Barbora Ševčíková). Provinciálna predstavená Dcér sv. Františka sr. Ladislava Mancovičová pri ťažkej práci v Rimavskej Sobote bola vyhlásená za mŕtvu, ale neskôr sa ju podarilo prebrať k životu.

Väzenkyne pracovali pri výrobe látok pre žilinskú textilku v krajčírskej dielni, v pletárni, v práčovni a v poľnohospodárstve v Bátke. Denne zažívali krutosť dozorkýň i kriminálnych spoluväzenkýň: vrahýň, prostitútok a zlodejok, ktoré ich udávali. Uväzneným spolusestrám i ďalším väzenkyniam pomáhali sestry vincentky, ktoré pracovali v blízkej nemocnici do roku 1956. V celách bol zlý vzduch, chlad a tma, malé okná boli príliš vysoko a v zime sa šetrilo elektrickým prúdom: strava sa rozdávala pri svetle bateriek a väzenkyne jedli po tme. Na hygienu slúžil hrniec v kúte cely a lavór so studenou vodou, pretože v celách nebol vodovod a vo väznici ani sprchy. Keďže väzenkyne nemali prístup ku kňazovi a k sviatostiam, učili sa naspamäť omšové texty, aby mohli mať v cele aspoň v nedeľu tajnú spoločnú bohoslužbu slova. Posilou v utrpení im boli modlitebné knižky a ružence, ktoré ukrývali na rôznych miestach väznice. Z Rimavskej Soboty boli väzenkyne prevezené väčšinou do väzníc v Pardubiciach a v Sučanoch.

Peter Sandtner, podpredseda
Konfederácia politických väzňov Slovenska