Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Príhovor Mons. Stanislava Stolárika na slávnosť sv. Cyrila a Metoda 5. júla 2017, vysielaný RTVS

 AKO SA POSILŇUJE ALEBO OSLABUJE POSOLSTVO PRAVDY

Znova prežívame slávnosť hlboko spätú s dejinami nášho národa, slávnosť svätých Cyrila a Metoda. Rovnako, ako aj v predchádzajúce roky, niektorí sme na túto slávnosť hrdí  a  tešíme sa, že ju slávime, iní sa tešia z toho, že majú voľný deň. Niektorí môžu tento sviatok ignorovať a iste sú aj takí, ktorí proti jeho sláveniu namietajú. Ale keď to vezmeme všeobecne a spomenieme si aj na ďalšie udalosti, významné dni, či pripomienku významných osobností nášho národa, reakcie ľudí aj pri týchto sláveniach sú také isté. Pýtame sa prečo? Prečo sú niektoré negatívne reakcie na významné udalosti, osobnosti, hrdinské udalosti našich dejín? Prečo je to tak? Možno jedna z odpovedí, ktorú teraz ponúknem, je ukrytá v nasledujúcej udalosti, či príbehu.

Hradný pán dal  na hrade vyhlásiť, že pozýva všetkých z hradu aj z podhradia na veľkú oslavu, kde bude všetko  pripravené. Na pozvaných bude čakať vynikajúce jedenie, zábava; ale stanovuje jednu podmienku: aby tí, ktorí prídu, so sebou doniesli kvalitné víno. Na hrade uprostred na nádvorí bude veľká nádoba, do ktorej každý vyleje ním prinesené kvalitné víno. Prišiel dlho očakávaný deň „D“. Ľudia  prichádzali, veselili sa, jedli, zabávali sa, tancovali, spievali. Prišiel čas, kedy pristúpili k nádobe, aby si z nej každý načrel dobrého, chutného vína. Načreli plní očakávania, radosti, otvorenosti... Ale keď si upili z pohára, odrazu prišlo sklamanie.  Čo sa stalo? Vari sa niečo udialo? To víno vôbec nebolo kvalitné! Ale prečo nebolo kvalitné?  Nuž preto, lebo veľmi veľa z prichádzajúcich pozvaných si pred príchodom na hrad povedalo, že do svojho džbánu, či do nejakej inej nádoby nemusia dať kvalitné víno. Stačí, keď tam dajú vodu, veď si to nikto nevšimne. No ale keď na oslavu prišlo veľa takto zmýšľajúcich ľudí a vo svojich džbánoch nemali kvalitné víno, ale vodu, nakoniec všetci pili vodu a boli sklamaní.

Keď sa dívame na históriu nášho národa, môžeme si ju predstaviť ako veľkú, bohatú nádobu, do ktorej posolstvom i silou svojich osobností, sv. Cyril a Metod vliali čosi veľmi kvalitné, veľmi pravdivé a hodnotné. Samozrejme, v našich dejinách nie sú jediní. Aj ďalšie osobnosti nášho národa, i ďalšie hrdinské udalosti nášho národa, vliali do tejto spoločnej nádoby to, čo vytvorilo napokon jedno ohromné bohatstvo. Ale prečo sa to všetko zmenilo na istú nekvalitu? Nuž aj kvôli tomu, že potom prišli rôzni ideologickí vykladači, ktorí už nepostupovali podľa pravidiel objektívnej pravdy, ale s jasne stanoveným zámerom začali vykladať jednotlivé udalosti, charakterizovať jednotlivé osobnosti a tak z veľkej pravdy, kvality a hodnoty sa stalo niečo nekvalitné, nepravdivé. A koho by priťahovalo práve to, čo je nekvalitné a nepravdivé?

Hoci na druhej strane aj keď sme si položili takto otázku, vieme veľmi dobre, že je stále veľa tých, ktorých priťahuje to, čo je nekvalitné a to, čo je nepravdivé. Ako s tým viesť zápas, boj, aby nastal obrat? Možno recept je jednoduchý; prvým krokom by bolo, aby prestali s tým tí, ktorí takto konajú. A aby prestali podsúvať existujúce, vytvorené nepravdy, ktoré sa potom šíria ďalej. Aj dnes, keď sa dívame na Slovenský Betlehem, ako nazval Svätý Otec Ján Pavol II. Nitru, keď pozeráme do Slovenského Betlehema, kde sa zrodila široká, mohutná živá rieka viery nášho národa, pripomíname si, že do tejto rieky, ktorá  napokon vtiekla do veľkej nádoby našej národnej histórie, vliali všetko to pravdivé a kvalitné  práve  naši vierozvestovia, svätí Cyril a Metod. Treba si uvedomiť, že kvalita obsahu tejto vzácnej „nádoby“ našej histórie spočíva  v hĺbke posolstva svätých Cyrila a Metoda, ale v menšom meradle, spočíva tiež v hĺbke vnútra každého jedného človeka. 

Posolstvo i postoje svätých Cyrila a Metoda, hovorili napríklad aj o sile slova. O hodnote daného slova, podľa pravidla: „Slovo robí chlapa!“ A tak každý, kto dával slovo vedel, že slovo sa stáva zárukou a že slovo treba dodržať. Avšak aj na základe toho, čo sme pred chvíľou hovorili a nad čím sme uvažovali, vieme veľmi dobre, že dnes sa už na slovo nedá spoľahnúť a dá sa povedať, že nie raz ani na podpísané dohovory, zmluvy. Ani na ne sa už nemožno dívať s nejakým veľkým očakávaním, lebo veľmi rýchlo môže skončiť ich pravdivosť. Ale prečo je to tak? Nuž preto, lebo sa nepostupuje podľa pravidiel objektívnej pravdy. A ak sa má postupovať podľa pravidiel objektívnej pravdy, musíme vedieť, že pravda nevzniká dohodou väčšiny, napr. v parlamente. Pravda sa nevytvára ani v súdnej sieni, pravda je nad tým všetkým. A to nám prišli povedať sv. Cyril a Metod!  Povedali nám to aj svojim postojom, aj svojou odvahou. Ak sa však dnes naďalej bude podávať pravda, ktorá s objektívnosťou nemá nič spoločné, naďalej sa bude vytvárať len to, čo je nekvalitné, nepravdivé a to v značnej miere priťahovať nebude.

Ak sa dnes zamýšľame nad odkazom a posolstvom našich vierozvestov, svätých Cyrila a Metoda; ale neváham v tejto chvíli povedať, že aj nad mnohými dejateľmi nášho národa a nad rôznymi viacerými hrdinskými udalosťami našich dejín; odhaľujeme vo všetkom národnom bohatstve skrytú silu duchovného bohatstva v spoločnej nádobe národa, ale aj v týchto jednotlivých významných ľuďoch.  Ukázali nám cestu, ktorou by bolo treba vykročiť, a vytrvalo po nej kráčať. Nech sú nám naši svätí vierozvestovia - svätí Cyril a Metod, v tomto pomocou i  príkladom, aby sme aj v tomto roku Fatimy boli tými, ktorí do  veľkej nádoby nášho národného bohatstva tiež pridávajú len to, čo je pravdivé a kvalitné.