Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Homília Mons. Stanislava Stolárika 10.6. 2017 počas sv. omše, pri ktorej boli vyslúžené diakonská a kňazské vysviacky v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

MODLITBAMI VYPROSOVAŤ PASTIEROV, KTORÍ MILUJÚ MÁRIU, JEŽIŠA I ĽUDÍ

Chvíľa diakonských a kňazských svätení je vždy pre diecézu výnimočná. Keď zostupujeme do hĺbky tohto tajomstva, najskôr ďakujeme Pánu Bohu za dar nových povolaní. To, že ich máme, nie je samozrejmosť. To je dar neba a Pán nám ho dáva. Tento dar, ako nás upozorňuje sv. Pavol, je v krehkých nádobách a práve  preto sa oň treba nesmierne, náležite starať. Máme sa oň starať všetci; vy, kandidáti svätenia, ktorým je zverený tento dar, ale aj všetci tí, pre ktorých je daný lebo je darom pre celý zverený Boží ľud. Vnímajúc tieto slová a myšlienky, sa samozrejme pýtame, aké miesto má dar - kňaz v dnešnej spoločnosti, ktorá preferuje celkom iné povolania, zamestnania, pozície, a jednoducho kladie dôraz na celkom iné typy ľudí a hlavne na zisk. Duchovná sféra sa v značnej miere riedi, alebo aj úplne stráca a iste do tohto prostredia, alebo do takého myslenia je veľmi vhodné pripomenúť slová sv. Jána Márie Vianneya, ktorý jasne povedal: „Ak chce niekto zničiť náboženstvo, najskôr útočí na kňazov.“ Pretože tam, kde niet kňaza, niet ani obety sv. omše, tam nie je Boží kult. Dávno predtým prorok Zachariáš povedal: „Udri pastiera a rozpŕchne sa stádo.“ Tam, kde niet pastiera, stádo alebo košiar sa úplne roztráca.

Ale pozor, v dnešnej dobe sme sa už posunuli aj kamsi inam. Fyzicky môže byť prítomný pastier, ale v realite pastierom nie je. V prípade takéhoto pastiera, sa jemu zverený košiar roztráca, lebo aj keď je prítomná osoba, nespoznáva sa v nej pastier. Preto všetci stojíme pred vážnou výzvou, prosiť  za dobrých pastierov. Keď sv. Ján Vianney povedal, že najľahšie je zničiť náboženstvo a vôbec všetko dobré vtedy, keď sa zničí kňaz, hovorí aj o obete sv. omše, ktorú kňaz prináša: „Kňazstvo sa dá definovať dvoma slovami: „Obeta lásky“. Ak sa začne kňaz vyhýbať obetám, ktoré prináša so sebou všedný deň, postupne stráca svoju kňazskú identitu. To znamená: osoba je fyzicky tu, ale vytráca sa z nej rozmer pastiera.

Milí bratia a sestry, preto my, kňazi tak veľmi potrebujeme vašu oporu, vaše modlitby, podporu, obety, ktoré ponúkate Pánovi za svätosť nášho života. Možno je to stále nepochopiteľné, ale napriek všetkému je to neustále potrebné, aby sme my sami nepodliehali rôznym pokušeniam času a  doby. A chcem jedným a tým istým dychom v tejto chvíli povedať a ako prvé zrniečko vsadiť do vás, do vašich sŕdc milí kandidáti na diakonát a  kňazstvo: zrniečko vďačnosti. Vďačnosti za všetkých známych i neznámych ľudí, ktorí vám vyprosili povolanie ku kňazstvu. O niektorých vieme, o mnohých nevieme, ale sila vďačnosti za nich všetkých, nech vás sprevádza celý život. Zahŕňajte do svojich modlitieb, svätých omší, obiet často práve tých, ktorí vám vyprosili kňazstvo a za všetkých, ktorí vás k nemu aj priviedli. A hovorte Bohu s vďakou aj o tých, o ktorých sami neviete. Keďže sme v roku Fatimy, aj liturgické oblečenie dnešného dňa to pripomína, s radosťou upriamujem pozornosť na teraz už svätú Hyacintu, ktorá s  veľkou horlivosťou a rada prednášala svoje prosby a obety práve za nás kňazov. Hovorila: „Modlime sa mnoho za kňazov.“ Vyjadrila tiež krásne myšlienky: „Kňazi sa majú starať iba o cirkevné veci a o duše. Kňazi musia byť čistí, celkom čistí.“

Zvlášť my, kňazi, keď počujeme slová, že sa máme starať výslovne iba o duchovné veci, na jednej strane sme potešení, ale na druhej strane hneď vidíme, koľko materiálnych starostí musí niesť každý jeden kňaz pôsobiaci vo farnosti, keď často ostáva pri riešení takýchto problémov sám, nemá pomocníkov, radcov. Vtedy je ťažko byť úplne odosobnený od materiálnych starostí.  Niekedy sa polia zodpovedností naozaj zamiešajú a kňaz akoby už nemal čas na duchovné veci. Horšie je to, samozrejme, ak sa kňaz zamestná vecami, ktoré s kňazstvom nesúvisia a „pre Pána má čas len keď zvýši“, ako hovorí pápež František. Lenže pre Pána nemôže byť čas len vtedy, keď zvýši. Kňaz sa nemôže v prvom rade venovať len svojim záľubám, kšeftom, možno podliehajúcim slabostiam. A niektoré veci dokáže aj inteligentne zamaskovať. Toto nie je pastier. Toto je kňaz, ktorý neponúkol seba k službe Cirkvi, ale chce, aby Cirkev slúžila jemu. Milí bratia a sestry, pokračujúc v  prosbe za nás kňazov, je treba naozaj prosiť, aby sme my kňazi, boli dobrí pastieri.

Je to vyjadrené aj v modlitbe na obrázku, ktorý už šiel do mnohých farností a ktorý máte vzadu na stolíku. Môžete si ho vziať pre seba, aj pre iných. Teda, aby kňazi boli „zasvätení Ježišovmu i Máriinmu Srdcu“. Táto požiadavka kedysi bola celkom samozrejmá, pretože v našich príbytkoch bolo úplne normálne, že v nich viseli na stene obrazy Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Takto rastúce dieťa nasávalo z prostredia viery, pretože spolu so svojimi rodičmi, sa v máji modlievali litánie  k Panne Márii, v júni k Božskému Srdcu, v októbri ruženec. Ak nie v Božom chráme, tak pod týmito obrazmi. Duchovnosť dotyku s Božským Srdcom  a Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie sa stávala úplnou samozrejmosťou pri raste nového jedinca, aj toho, ktorý sa pod dohľadom týchto dvoch Sŕdc pripravoval na kňazstvo. V takýchto podmienkach sa ako úplná samozrejmosť zrodila aj myšlienka byť zasvätení Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Aj my sa teraz na Slovensku pripravujeme na zasvätenie národa Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré sa uskutoční  5. júla  tohto roku v Nitre.

„Aby boli otvorení vnuknutiam Ducha Svätého a žili z Eucharistie.“  Kňaz môže tak isto, ako lekár, ako  architekt, ako ktorýkoľvek iný odborník si povedať: „Školu mám za sebou, všetko viem, už nepotrebujem nijaké iné vzdelávanie.“ Avšak každý jeden  prechádzame školou Ducha Svätého. Ale škola Ducha Svätého nie  je o laviciach, nie je o triedach. Často je to o zodratých kolenách a o dlhom čase, o hodinách strávených pred Eucharistiou. Aby kňaz zachytil, čo Duch hovorí Cirkvi v tomto čase, na tomto mieste, v konkrétnom prostredí a aby zachytil aj riešenia, ktoré Duch Svätý ponúka. „Byť otvorení vnuknutiam Ducha Svätého, žiť z Eucharistie.“ Takto otvorený kňaz bude hlásať pravdivú náuku Cirkvi. Nie náuku, ktorá šteklí uši a páči sa predovšetkým tým, ktorí nejakým spôsobom majú problém s Cirkvou a  keď stretnú kňaza, ktorý im lichotí, ktorý im nič z prikázaní nepripomenie, takýto kňaz sa im páči. To je moderný kňaz! Lenže kam vedie takýto kňaz zverený ľud? To nie je pastier, to je už len osoba, ktorá sprítomňuje pastiera. A to je rozdiel! Keď bolo 13. mája zasväcované Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie Holandsko, kardinál Willem Eijk, okrem iného, poukázal práve na to, že pred päťdesiatymi,  šesťdesiatymi rokmi sa práve v Holandsku začala riediť náuka viery a všeličo z toho, čo dovtedy bolo platné, sa podľa spôsobu pokúšania hada z raja, začalo spochybňovať a hovorilo sa: „Veď to nemusí byť tak, to nie je až  tak dôležité. To nemusí byť až tak!“ „Aby dávali kňazi dobrý príklad a boli starostliví, ako sv. Jozef.“ Z toho všetkého vyrastá dobrý príklad pastiera a zároveň vedie každého pastiera k tomu, aby bol starostlivý, ako Jozef. Ale ak chceme byť starostliví ako Jozef, najskôr musíme milovať Máriu a Ježiša. Ak chceme byť starostliví ako Jozef, potrebujeme, musíme milovať Máriu a Ježiša. Znova, niektorí, ktorí maskujú všeličo svojou intelektuálnosťou, povedia: „To sú veľmi sentimentálne reči!“ Nie! To je hĺbka života Cirkvi a dimenzia kňazského povolania. „S láskou a v pokore pristupovať k ľuďom a byť na mieste, ktoré im s požehnaním zveril biskup.“  Nie prečo som tam , a prečo nie som inde. Preto som tam, lebo tam ma poslal biskup a tam mi dal požehnanie. Aby som tam s jeho požehnaním účinkoval. Pastier, ktorý tomu verí a aj to žije, rozhodne privedie ľudí do večného a blaženého ovčinca.

A keď som už spomenul svätú Hyacintu, ktorá sa s radosťou modlievala a obetovala za kňazov, niet sa čo diviť, že sv. pápež Ján Pavol II., ktorý v roku 2003 navštívil aj naše mesto, pri blahorečení Hyacinty a jej brata Františka, 13. mája v roku 2000 povedal: „Moja vďačnosť patrí (vtedy) blahoslavenej Hyacinte za modlitby a obety, ktoré prinášala za Svätého Otca, ktorého videla tak veľmi trpieť.“ Áno, za každým kňazským povolaním, ako som to spomenul, je tichá modlitba, utrpenie, obeta ľudí, ktorí sa dávajú, aby druhí mohli prinášať duchovné  ovocie a zachraňovať duše. Veľký ctiteľ Eucharistie sv. Ján Eudes prosí a vyzýva nás všetkých, aby sme „zachraňovali záchrancov“, teda kňazov, lebo kňaz je ten, ktorý zachraňuje. Ale aj kňaza veľakrát treba zachraňovať. Dá sa  to však jedine v spolupráci s Pannou Máriou. Ako? Každodennou modlitbou, obetou. Platí to aj pre nás, milí bratia kňazi, keď sme vytrvalí v praktizovaní rozbehnutej iniciatívy, služby: „Kňazi kňazom.“ Môžeme to odfláknuť, prehodiť to z pleca na plece,  ale môžeme to brať aj v duchu prijatej zodpovednosti jeden za druhého.

Včera uplynulo 45 rokov od smrti veľkej osobnosti, Dr. Róberta Pobožného, rožňavského biskupa. Keďže počas tohto polroka sme sa mohli my, kňazi oboznamovať s jeho životom a tento materiál je dostupný všetkým aj  na našej webovej stránke, všeličo nás mohlo v živote tohto vzácneho biskupa, ktorý by nám mal byť v Rožňave blízky, osloviť. Čo mňa oslovilo a čo je aktuálne pre tento, ale aj pre ktorýkoľvek iný čas,  je to, aký bol vzdelaný tento biskup. Bol vzdelaný z biblika, ovládal viaceré reči, jazyky a nosil v sebe túžbu učiť. Nestalo sa.  Jeden rok strávil ako kaplán v Gelnici a všetky ostatné roky svojho života prežil v službe Cirkvi na Biskupskom úrade tu, v Rožňave. Prvá svetová vojna, prvá republika, so všetkými zmenami, Slovenský štát, druhá svetová vojna, nástup komunizmu, internovaný v internačných táboroch a potom prežívanie všetkého, čo navodil komunistický režim. Vtedy si mohol povedať: „Bože a či nevidíš moju kapacitu, ktorou si ma obdaril? Ja to nemôžem využiť? A vtedy by bol mohol počuť práve slová, ktoré som pred chvíľou povedal. On sa však nesťažoval, ale naopak, dal sa aj pri svojej erudícii k službe Cirkvi. Nepostavil sa do pozície: „Keď som toto všetko získal, nech mi Cirkev slúži.“ Nie! „Ja mám slúžiť Cirkvi.“ Ak niekto zatrpkne, lebo Cirkev do neho predtým vložila dôveru, aj peniaze z darov jednoduchých ľudí, a vyštudoval a on sa potom odvráti od  potrieb Cirkvi, lebo sa mu nezdá pole pôsobnosti, na ktoré je Cirkvou poslaný; myslíte, že taký kňaz nezačuje v závere svojho kňazského života: „Prečo si zakopal  talent?“ A po ľudskej stránke: „Prečo si peniaze, ktoré do teba dala Cirkev takto spreneveril?“ Neklamme seba, ani iných. Vieme, že sú aj takí, ktorí takto vyštudovaní, stavajú sa proti Cirkvi  a spĺňajú sa na nich slová žalmu: „Vedno sme kráčali spolu chrámom a ty si proti mne otrčil pätu.“  Myslíte si, že Pán od takýchto odídených teológov, ktorí sa tak podpisujú v novinách i v televízii, nebude žiadať počet? Ale áno, lebo sa spreneverili svojmu povolaniu, svojmu poslaniu a zabudli na to, že sa majú dať do služby Cirkvi. To je bieda!

Milí bratia a sestry, ale napriek tomu všetkému, je treba ďakovať a rád ďakujem všetkým kňazom, ktorí vo veľkej a starostlivosti dobrých pastierov a duchovných otcov sú tými, ktorým záleží na dobre zvereného košiara. A na adresu vás všetkých, milí bratia a sestry, chcem povedať len toľko, že je málo pravdepodobné, že vám raz bude ďakovať sám Svätý Otec za vaše modlitby a obety tak, ako dnes už sv. Hyacinte poďakoval verejne pri jej blahorečení Svätý Otec Ján Pavol II.. Ale sv. Terézia z Lisieux nás povzbudzuje v jednom zo svojich listov: „Žime pre duše, buďme apoštolmi, zachraňujme najmä duše kňazov, modlime sa, trpme za nich  a v posledný deň nám bude Ježiš vďačný.“ Teda, aj keď sa nám nedostane verejného poďakovania, verte, že citované slová sv. Terézie sa splnia. Ježiš vám všetkým bude vďačný. Nám kňazom, keď sa modlíme za seba navzájom, ale aj vám, milí bratia a sestry, keď sa modlíte za nás, kňazov.

Milí kandidáti na diakonát a kňazstvo, aj všetci, bratia kňazi, živme v sebe vďačnosť voči všetkým, ktorí nám vyprosili dar kňazstva  a  nech nás všetkých i naďalej sprevádzajú svojimi modlitbami a obetami. A tiež, nech nás a osobitne vás, milí kandidáti, sprevádza a ochraňuje Panna Mária Fatimská, v ktorej roku prijímate dar kňazstva a diakonátu. Amen.