Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Homília Mons. Stanislava Stolárika 4. apríla 2017 počas sv. omše v Bazilike Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda na Velehrade pri príležitosti zasadania Stálych rád ČKB a KBS

 

Aj keď už nie sme jedna Biskupská konferencia, stále máme k sebe veľmi blízko. A to i preto, lebo našu jednotu vytvára i posilňuje Ježiš Kristus, ktorý „je ten istý včera, dnes i naveky.“ (Hebr. 13,8)

Naša spoločná história vytvorila viaceré spoločné miesta, na ktorých sa doteraz celkom prirodzene stretávame. Jedným z týchto miest, kde oba naše národy cítia spoločné korene, je Velehrad. Významné pútnické miesto, na ktorom nielen v roku 1985 bola významná manifestácia viery veriacich Česko-Slovenska, ale tu sa udialo oveľa viac z toho, čo formovalo naše národy.

Dnes sme tu predstavitelia Stálych rád ČBK a KBS a dýchajúc atmosféru “genius loci” cyrilometodskej tradície, dva dni pred výročím smrti sv. Metoda  († 6.4. 885), pokračujeme v prosbe, ktorá na tomto mieste zaznela nespočetne krát: “Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane.” V tejto chvíli neváhame v plnej dôvere ešte pridať: “nielen zachovaj, ale i posilňuj a zveľaďuj.”

Je to krátka, ale i hlboká modlitba, ktorú prednášame na tomto posvätnom mieste  v pokore, ale i nádeji. Zároveň slová modlitby nás vyzývajú formulovať a realizovať duchovný program   pre budúcnosť.

Prosíme, lebo vidíme, že praktizujúcich veriacich ubúda a rastie počet vyprázdnených a chátrajúcich kostolov, ktoré ak sa nerozpadnú, dostávajú celkom inú náplň svojho uplatnenia, niekedy v úplnom protiklade voči sakrálnosti priestoru.

Prosíme plní dôvery, lebo vidíme, ako Cirkev v niektorých častiach sveta sa omladzuje, rastie počtom i vitalitou, a tak prosíme Pána, aby i nám poslal takýto oživujúci Oheň lásky.

Nami prednášaná prosba má byť zároveň programom ďalšieho smerovania. Zdá sa, že v živote dnešnej Cirkvi sa ukazujú viaceré cesty, podľa ktorých možno postupovať. Ale voľba cesty je o zodpovednosti. Rozhodnutie nás pastierov, môže podporiť dedičstvo otcov svätých Cyrila a Metoda, posilniť ho i zveľadiť, ale nepremodlené rozhodnutie môže oslabiť život viery v prostredí, v ktorom žijeme. Ako je veľmi dôležité, aby tu pri cyrilometodských koreňoch sme veľmi a v pokore prosili o svetlo Ducha Svätého, o nové Turíce a mocný príhovor Panny Márie.

Pred 100 rokmi sa zjavila Panna Mária vo Fatime malým a pokorným. Zjavila sa deťom! A aj ďalší malí a pokorní ju prijali. Príliš múdri a „znalci“ časov sa jej posmievačne postavili chrbtom. A tak Portugalsko bolo uchránené od občianskej vojny, II. svetovej vojny i od komunizmu a krajiny „plné sily, vzdelania a kultúry“ sa nivočili navzájom vo vojne. Tomu hroznému vraždeniu predchádzala jedna nesplnená požiadavka z Fatimy: Rusko nebolo zasvätené Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie!

Tak sa znova pohybujeme na ľade viery, ktorý pre mnohých môže byť veľmi tenký, a to v nepochopení. Vari uvedené skutočnosti môžu mať vplyv na vývoj národov i sveta? Takto sa pýtali Izraeliti na ceste z Egypta, keď po reptaní a nedôvere voči Bohu prichádza trest cez jedovatých hadov. Prísľub záchrany je daný v medenom hadovi. A tu nastáva problém: žeby medený had mohol zachrániť celý národ a odvrátiť Boží trest? (porov. 1. čítanie, Nm 21, 4-9). Keď si však uliali zlaté teľa ako boha a klaňali sa mu, vtedy nemali pochybnosti o pomoci bôžika!... (porov. Ex 32 n).

Podobne reagovali ľudia pred 100 rokmi na zjavenia vo Fatime, takto sa pýtajú ľudia i dnes: Treba brať vážne hlas z neba alebo viac dôverovať dnešným bôžikom vyspelých technológií? Na jednej strane je potreba jednoduchej modlitby sv. ruženca, pokánia, obrátenia a zasvätenia Panne Márii – a to všetko stojí, podľa ľudských kritérií, proti presile zbraní, kapitálu a rôznych mocenských záujmov. Vtedy, pred 100 rokmi, sa „bohužiaľ“ predpovede splnili; myslíte, že terajšie varovania dopadnú inak? Niekedy počujeme aj z radov katolíkov hlasy, ktoré spochybňujú napr. sv. ruženec, zdá sa im príliš jednoduchý. Týmto všetkým odpovedá Ján Pavol I.: „Náman sa pohoršoval, keď mu prorok Elizeus poradil okúpať sa v Jordáne, nechcel veriť, že tento jednoduchý prostriedok by ho mohol oslobodiť od jeho choroby. Niektorí to dnes robia ako Náman a hovoria: „Som veľký teológ, zrelý kresťan a vy sa odvažujete poradiť mi ruženec?“

Nedotýkame sa však len katastrofickej ponuky. My sa dotýkame i obrovskej nádeje, ktorá začína slovkom: „Ak“. Ak sa ľudstvo obráti, dá sa na pokánie, začne sa modliť a zasvätí sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie – ku katastrofe nedôjde. Práve naopak:, Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, podľa prisľúbenia opravdivo zvíťazí najskôr v ľudských srdciach a potom v ľudskom spoločenstve. To je tá voľba, o ktorej čítame už v starozákonnej knihe Deuteronómium: pred nami je život i smrť. „Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie“ (Dt 30, 16) „Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo“ (Dt 30, 19). Čo si vyvolíme? Ak Izraelitom pomohol pohľad na medeného hada, novozákonný človek je zachránený prijatím Ježiša Krista, ktorý vyzdvihnutím - usmrtením na dreve kríža (porov. Jn 8, 21-30; dnešné evanjelium) otvára cestu nádeje, pokoja a porozumenia pre ľudstvo. A to je i obsah Fatimského posolstva a výzvy.

Vrátiac sa k našim cyrilometodským koreňom volíme znova život. A na tento úmysel sa budeme modliť, ale i robiť všetko potrebné pre to, aby dedičstvo otcov sa v našich národoch nielen zachovalo, ale i posilnilo a zveľadilo! Amen.