Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Ak chceme, Vianoce nás môžu zmeniť

Polnočná sv. omša - homília Mons. Stanislava Stolárika v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 25.12.2022

Známy mediálny kazateľ z prvej polovice minulého storočia, dnes už aj kandidát na blahorečenie, arcibiskup Fulton John Sheen zo Spojených štátov, sa v homílii na Božie narodenie zamýšľa aj takto: „Je deň Božieho narodenia. Čo to znamená, prečo sa ľudia tak tešia? Musí to mať nejakú príčinu!“ Arcibiskup pokračujúc v homílii urobí veľmi zaujímavé porovnanie, ktorému každý Američan veľmi dobre rozumie: „V Deň nezávislosti vidieť po celých Spojených štátoch radostné ohňostroje a aj iné prejavy radosti, ktorými Američania oslavujú dar slobody a vzdávajú vďaku hrdinom, ktorí na vojnových poliach zaplatili za tento vzácny dar slobody svojím životom.“ V závere homílie konštatuje: „Oslava Dňa nezávislosti teda nie je nejakým prázdnym žartom, má svoj zmysel, má svoju náplň.“ Dnes, na otázku, ktorú položil na začiatku arcibiskup Sheen, zaznieva aj naša reakcia: Vari by vianočné sviatky vo svojej dvetisícročnej  oslave mali byť bez zmyslu, bez náplne? Mali by byť len nejakým prázdnym „žartom“? V žiadnom prípade! Tak dlhé slávenie Vianoc má svoj zmysel, má svoju hĺbku a svoju náplň. Je to pravdivá oslava narodenia Božieho Syna, Ježiša Krista. Ak sa táto pravda nejakým spôsobom oslabuje v ľudskom vedomí alebo aj v širšom ľudskom spoločenstve, to ešte neznamená, že stráca na svojom pravdivom význame a na pravdivej sile.

Možno sme začali veľmi racionálne, až „nevhodne“ v túto nádhernú polnoc Božieho narodenia. Možno je skôr vhodná chvíľa na to, aby sme začali uvažovať skôr v rovine, detskej úprimnosti, pretože práve cez detskú dušu sa prejavuje to, čo do nej bolo vložené nami dospelými, najmä rodičmi -  teda to všetko, čo sme vložili do detskej, čistej, nevinnej duše. To sa skôr či neskôr vždy ukáže. Ako deti sme boli počas adventu povzbudzovaní písať listy Ježiškovi a možno ste k tomu viedli aj vy svoje deti, vnúčatá, aby počas adventu písali Ježiškovi, čo by si od neho priali dostať na Vianoce. Tak ste sa ako rodičia dozvedeli, o čo vaše deti prosili. No a dnes sa zase deti dozvedeli, či a nakoľko sa ich túžby vložené do listu Ježiškovi naplnili.

V tejto chvíli vráťme sa znova do prvej polovice minulého storočia, do roku 1934, do detstva dnes už emeritného pápeža Benedikta XVI., keďže sa našiel list, ktorý vtedy on napísal Ježiškovi. Tento List pre Ježiška  opatrovala jeho staršia sestra Mária, ktorá sa veľmi potešila jeho nájdeniu. Samozrejme, že radosť z neho mal aj už dnes emeritný pápež. Keďže vtedy papier bola určitá vzácnosť, na jeden list papiera písali Ježiškovi všetky tri deti: Mária, Georg i Jozef - ako sa volal krstným menom pápež Benedikt XVI. V tom liste je napísané, že Jozef si neprial ani hračky, ani sladkosti, ale len náboženské veci, aby sa mohol doma so svojím starším bratom Georgom zahrať na „nedeľnú svätú omšu“, čo pre oboch chlapcov bola obľúbená činnosť - tak spomínala na svojich bratov ich sestra Mária. Čo teda vtedy napísal Jozef Ježiškovi? Napísal: „Milý Ježiško! Už čoskoro zostúpiš na zem. Deťom chceš urobiť radosť, aj mne chceš urobiť radosť, prajem si, chcel by som: Ľudový misál (knihu, z ktorej sa slúži svätá omša), zelené omšové rúcho a Srdce Ježišovo. Chcem byť vždy dobrý. S pozdravom od Jozefa Ratzingera.“ Pod text, ktorý bol doplnený prianiami aj ostatných súrodencov, nakreslili deti vianočnú jedľovú halúzku so sviečkou a vianočnou guľou. Keďže obidvaja bratia mali hudobné nadanie a vzdelanie, Georg chcel ako muzikant noty s cirkevnou hudbou a zároveň biely ornát, aby mali dve liturgické farby ornátov – na „férie“ i na sviatky.

Samozrejme, že toto ich prianie muselo byť nejakým spôsobom vložené do ich sŕdc, je isté, že v ich rodine panovala viera a úcta ku kňazskému stavu a to sa prejavilo aj na týchto deťoch. V tejto chvíli uvažujeme ďalej a pýtame sa:  Ako sa to všetko vyvíjalo ďalej? Nevieme, či bratia Ratzingerovci dostali pod stromček všetko, o čo Ježiška prosili, ale ich túžba bola úplne naplnená, keď sa skutočne stali kňazmi. Nuž, možno si poviete: „Však aj my máme dobré deti, veriace deti, ale nezdá sa nám, že by v dnešnej dobe niekto ešte vyslovil prosbu či vyjadril túžbu, že chce omšové rúcho. To už dnes nie! Ja vám však hovorím, že poznám rodiny, kde ich deti aj dnes niečo také napíšu. Možno aj keď nežiadajú omšové rúcho, ale prosia aspoň o miništrantské šaty. Pri stromčeku sa potom plní radosti oblečú do miništrantských šiat, ktoré si našli pod stromčekom. Nebolo to predtým vložené do ich sŕdc v rodine? Ale áno! Áno, je naozaj veľmi dôležité, čo vkladáme my dospelí, čo vkladáte vy rodičia do čistej detskej duše.  Dá sa predpokladať, že to neskôr aj vyrastie, prinesie vo svojom čase ovocie.

Nehovorím, že sa tá podoba šľachetnosti dobra a krásy nemôže prejaviť aj nejako inak. Iste a možno ste to zažili aj vy počas týchto sviatkov. Spomeniem príbeh, ktorý rozpovedal kňaz: V čase prípravy na Vianoce, teda v advente prišiel za ním malý prváčik. Malý chlapček si už vedel poskladať písmenká, lebo už sa ich naučil v škole, teda už napísal možno svoj prvý list. Nenápadne poťahal kňaza za rukáv a vložil mu do rúk list pre Ježiška. A múdro k tomu dodal: „ Viete otče, vy toho Pána Ježiša tak lepšie poznáte, ste mu tak bližšie, tak on vás skôr vypočuje!“ Kňaz potom ukázal tento list mame. Jej prvá reakcia - ako to býva - bola, že sa rozplakala. Kňaz až potom pochopil, prečo. V tomto liste, ktorý si neskôr prečítal, bolo napísané: „Ježiško, na Vianoce nechcem nič, iba prines zdravie mojej mamke.“ Iste môžeme povedať, že je to prirodzené previazanie dieťaťa a mamy – a je veľmi silné. Áno. Ale môžeme ešte povedať, že Ježiško to nemá s „vianočnou poštou“ také jednoduché, ale zároveň sa znova prejavuje - ako dôležité - to všetko, čo bolo vložené do srdca tohoto dieťaťa a každého jedného dieťaťa. Teda nedivme sa, že prišla takáto reakcia, že aj toto chlapča sa dokázalo zrieknuť radšej všetkých hračiek a čohosi iného, len aby mamka bola zdravá. Toto mal vložené do svojho srdiečka.

Milí bratia a sestry, aj my sa vráťme k tomu, čo bolo vložené do našich sŕdc možno doma a ak to nebolo doma, tak kdesi inde, kde nám chceli dobre. Dovoľme, aby Ježiš vstúpil do našich životov. Tak, ako novonarodený Ježiš, ktorý nezostáva dieťaťom, ale rastie - tak aj my máme rásť vo viere. Pusťme Ježiša do svojich životov, do svojich rodín a všeličo sa môže zmeniť k lepšiemu. Vianoce majú zmysel, majú svoju náplň!  Vianoce stáročia menili ľudí k lepšiemu. Budú meniť aj v tejto náročnej dobe, lebo to Boh nás mení, On, ktorého sme vpustili do svojich sŕdc, ktorého ste vložili do sŕdc vašich detí, On je ten, ktorý mení, vtedy keď ho prijmeme. A ak ho prijmeme, môžeme konať Božie, šľachetné skutky pre dobro svoje i toľkých ďalších.

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 >