Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

2. katechéza - Výročie diecézy - február

Dedičstvo viery a svedectvo predkov

História biskupov Rožňavskej diecézy

Táto katechéza vznikla pri príležitosti jubilejného roka Rožňavskej diecézy. Jej cieľom je mapovať pôsobenie rožňavských biskupov a ukázať historickú kontinuitu ich služby. Niťou, ktorá všetko spája, je historická následnosť jednotlivých biskupov – tak, ako nasledovali jeden po druhom. Je potrebné informovať o tom, čo ktorý biskup pre diecézu vytvoril, čím obohatil jej život a kam ju posunul.

Za katedrálny chrám bol v roku 1776 vybraný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Dodnes sa na biskupskej katedre v Rožňave vystriedalo 19 biskupov.

Prvým v poradí vymenovaným biskupom pre Rožňavskú diecézu bol Ján Galgóci, ktorý však do Rožňavy nestihol prísť, pretože krátko po vymenovaní zomrel v Trnave.

Za druhého rožňavského biskupa bol vymenovaný ostrihomský pomocný biskup Anton Révay. Koncom roku 1776 sa slávnostne ujal úradu diecézneho biskupa v rožňavskom katedrálnom chráme. Za nebeského patróna a orodovníka Rožňavskej diecézy zvolil mučeníka svätého Jána Nepomuckého. Po necelých štyroch rokoch vedenia Rožňavskej diecézy bol vymenovaný za nitrianskeho biskupa.

Tretím rožňavským biskupom sa stal Anton Andráši. V začiatkoch jeho biskupskej služby cisár Jozef II. vyhlásil Tolerančný patent platný pre celé Uhorsko. Patent zrovnoprávnil všetky vierovyznania a zrušil dovtedy platné obmedzenia voči protestantom, čím umožnil ich výrazný náboženský rozvoj. Nepriazeň cisára Jozefa II. voči Katolíckej cirkvi sa potvrdila aj počas jeho návštevy v Rožňave v roku 1783, keď odmietol privítanie biskupa Antona Andrášiho a členov katedrálnej kapituly. Namiesto toho prijal protestantského pastora a prisľúbil mu povolenie na výstavbu kostola.

Pre Pastiersky list z 8. augusta 1794, v ktorom biskup Andráši zakázal katolíkom uzatvárať manželstvo s rozvedenou nekatolíčkou, bol povolaný do Viedne, aby svoje konanie vysvetlil za prítomnosti cisára. Anton Andráši bol barónom, bol vzdelaný a vzdelávanie aktívne podporoval. Založil biskupskú knižnicu, investoval do renovácie objektu biskupskej rezidencie aj veže katedrály. Diecézu spravoval 19 rokov a zomrel vo františkánskom kláštore v Rožňave.

Štvrtým biskupom Rožňavskej diecézy bol František Szányi. Vtedajšia politická situácia, najmä napoleonské vojny, spôsobovala neistotu a kňazský dorast musel často opúšťať generálny seminár. Biskup Szányi sa postaral o to, aby sa bohoslovci mohli vzdelávať priamo v Rožňave. Na podporu chudobného žiactva a kňazského dorastu využil výnosy z uvoľnených biskupských dôchodkov. Upevňoval základy pre neskoršie plnohodnotné fungovanie biskupského seminára a lýcea v Rožňave, ktoré pripravovalo budúcich kňazov pre diecézu. Zvyšoval aj úroveň výučby na miestnom gymnáziu, čím pozdvihol úroveň vzdelanosti v Rožňave. V roku 1808 započal výstavbu rožňavského seminára.

V tomto diele pokračoval ďalší rožňavský biskup Ladislav Esterházy. Objekt seminára, ktorý financoval, slúžil svojmu pôvodnému účelu až do polovice 20. storočia. V roku 1821 zvolal v Rožňave diecéznu synodu, ktorá konštatovala, že morálny úpadok ľudí pochádza z náboženskej nevedomosti. Synoda vypracovala kompendium oficiálnych verejných modlitieb v slovenskom, nemeckom a maďarskom jazyku.

František Lajčák bol šiestym rožňavským biskupom. Bol to vzdelaný muž, doktor teológie a filozofie. Jeho diplomatické schopnosti vo vzťahu k Viedenskému cisárskemu dvoru mu umožnili získať do Rožňavy privilégia a prostriedky na jej rozvoj. Sám žil skromne. Počas rokov hladu v tridsiatych rokoch 19. storočia nakupoval obilie a potraviny pre hladujúcich obyvateľov. Finančne podporoval nemocnice a starobince.

Ján Scitovský bol prvým rožňavským biskupom, ktorý pochádzal z územia diecézy, z obce Košická Belá. Krátko po kňazskej vysviacke bol vymenovaný za profesora teológie v diecéznom seminári. V roku 1827 sa stal rožňavským biskupom a počas desiatich rokov v  tejto službe bol obzvlášť horlivý.

V poradí ôsmym biskupom Rožňavskej diecézy bol Dominik Zichy. V úrade pôsobil len dva roky, no zanechal po sebe stopu výraznej dobročinnosti.

Vojtech Bartakovics viedol diecézu šesť veľmi ťažkých rokov, poznačených povodňami, požiarmi, hladom a celkovou biedou obyvateľstva. Jeho najväčšou zásluhou bola mravná obroda ľudu diecézy.

Štefan Kollárčik spravoval diecézu 19 rokov. Bojoval proti národnostnej neznášanlivosti, nariadil, aby sa v diecéznom seminári vyučovalo po latinsky, podporoval chudobných študentov a bol patrónom katolíckych škôl. Zrekonštruoval katedrálny kostol, vybudoval inštitút pre výchovu dievčat a k jeho vedeniu pozval Milosrdné sestry svätého Vincenta de Paul. Zo všetkých rožňavských biskupov bol považovaný za jedného z najlepších.

Za vedenia Juraja Schoppera počas 17 rokov bola Rožňavská diecéza považovaná za jednu z najlepšie spravovaných v celom Uhorsku.

Ján Ivankovič počas ôsmich rokov zmodernizoval diecézny seminár, rozšíril priestory biskupskej knižnice, no zadlžil majetok diecézy a vzdal sa úradu biskupa.

Od jeho nástupcu, biskupa Ľudovíta Baláša, sa očakávalo, že dá do poriadku finančné zaťaženie diecézy. Zvýšil úroveň štúdia teológie, dôraz kládol na katechézu mládeže a založil fond na poskytovanie pôžičiek rodinám osobitne postihnutým prvou svetovou vojnou.

V roku 1925 Rožňavskú diecézu počas piatich mesiacov spravoval apoštolský administrátor biskup Jozef Čársky. Po ňom nastúpil Michal Bubnič, ktorý diecézu s veľkou horlivosťou spravoval až do roku 1945.

Veľmi búrlivé bolo obdobie od roku 1938, keď došlo k rozdeleniu diecézy na Rožňavskú apoštolskú administratúru a Rožňavskú diecézu. Bolo to obdobie plné turbulentných zmien v spoločnosti.

Podobne náročné bolo aj obdobie ďalšieho rožňavského apoštolského administrátora biskupa Róberta Pobožného. Tento odvážny biskup v tajnosti v roku 1950 vysvätil viacerých kandidátov na kňazstvo. Dňa 29. septembra 1950 vysvätil jezuitu Pavla Hnilicu za kňaza a 2. januára 1951 za biskupa. Keď biskup Pobožný v roku 1972 zomrel, Rožňavské biskupstvo zostalo 18 rokov bez biskupa.

Po spoločenských zmenách po roku 1989 sa rožňavským biskupom stal Eduard Kojnok, ktorý v roku 2008 z dôvodu veku rezignoval na svoj úrad. Po jeho rezignácii sa rožňavským biskupom stal Vladimír Filo, dovtedajší biskup koadjútor pre Rožňavskú diecézu. Po dovŕšení 75. roku života požiadal pápeža Františka o uvoľnenie z pastierskej služby a 21. marca 2015 pápež jeho odstúpenie prijal.

Za jeho nástupcu bol vymenovaný Stanislav Stolárik, dovtedajší pomocný biskup Košickej arcidiecézy. Dňa 16. mája 2015 bol slávnostne uvedený do úradu rožňavského biskupa.

Modlime sa za neho a na jeho úmysly, aby ako dobrý hudobník – naladenou lýrou – dokázal spájať hlboké, vysoké i stredné tóny do harmonickej melódie biskupskej múdrosti pre dobro Božieho ľudu, ktorý mu bol zverený.